Obsadili sme jeden pavilón na miestnom agrokomplexe. Nostalgicky som zaspomínal na staré dobre časy, kedy som sa spoločensky unavený, pod rúškom noci, škriabal po hromozvode na intrák oproti výstavisku a tetuška vrátnička si ma počkala na balkóne. Že čo blbnem, veď je obed, lezie sa až po desiatej... Takže veľký výstavný hangár, síce už za zenitom, ale super miesto na všetky aktivity súvisiace s modelárskou súťažou. Je to jedna z najpopulárnejších modelárskych akcií, dokonca kamera z Markízy sa tam motala. Takže som sa radšej nemotal do záberu... Stoly na prezentáciu modelov, obchodná zóna, stánky so všetkým možným, prednášková časť , detský kútik s kýblami lega, kde ste mohli odložiť svoje ratolesti. Nech im tam aj na tvár niečo namaľujú. Dokonca aj pracovné stoly, kde dobrovoľníci pomáhali našej najmladšej generácii strihať, skladať, lepiť, maľovať, no základné zručnosti, ktoré sa v dnešnej dobe mobilov a tabletov už považujú za nadprirodzenú super schopnosť... Aj znudené polovičky mali o program postarané - free wifi v celom objekte.... Všetko na jednotku, výčap, cigánska, parking zadara, na obed nedošiel kúzelník a ani kandráčovci, ale kozmonaut! Ivan Bella... Viete, celý život zliepame stíhačky, máme napozerané všetky filmy, kde niečo lietalo, Tom Cruise, Top Gun, to sú ikony, legendy, sme tak naštudovaní, že môžeme radiť našim zlodejom akú verziu F16tky by sa oplatilo kúpiť. A zrazu sa tam objaví chlap, ktorý naskočil na raketu a odletel ku hviezdam. Prvou kozmickou rýchlosťou tam osem dní krúžil, kŕmil prepeličky a šľapal na bicykli. Počas toho mu trčala kanyla z ruky, no nebol tam iba na výlete... Fakt frajer... Od takého by aj Rytmus chcel autogram. A ten chlap sa s nami chce fotiť, porozprával nám pikošky z vesmíru, parádne to vedel podať. Všetci sme sa tešili, že sa tam objaví aj nejaký plochozemec z miestnej nitrianskej dezolé mafie a struhnú si duel o tvare tej našej zemegule... Armáda si tam urobila svoj náborový kútik, pochválili sa akú výstroj fasujú, jak dobre na tej vojne je... No, to sa celkom pohlo od mojich čias, kedy som bránil vlasť... My sme boli vystrojení ako zo stredoveku a nikomu sa tam nepáčilo. Ale ani trošku... Všetko to moderoval taký típek, podľa trička miestny modelár. No neviem, kde ho vyhrabali, ale huba mu išla neskutočne. Mikrofonický hlas, schoval by ktoréhokoľvek tragéda z rádia, alebo telky... Dosť nezvyk, lebo typický modelár je plešatý introvert s pupkom, ktorý koktá pred publikom a trasie sa pre ženami. Ale pociťuje určité špecifické, ťažko definovateľné vzrušenie v podbrušku pri pohľade na stavebnicu nadzvukového SR-71 od Rewellu v mierke 1:32. Ja osobne som ho videl aj naživo. Skoro som odpadol...
No parádny deň pred nami, dokonca aj tombola, tak poďme si to užiť. Stovky fanatikov, nadšencov a dobrých ľudí, ktorí zvládnu rozrezať pozdĺžne vlas a namaľovať na neho trikolóru, sa už od rána pomaly trúsili cez brány výstaviska. V krabicich si niesli svoje poklady, na ktorých makali počas bezsenných nocí, tichej domácnosti a nudného homeofficu. Tí ktorí chceli súťažiť, vystavili modely podľa kategórii na pripravené stoly, ja som sa klasicky vybral k tatrovkám, trambusom, kde som tentokrát opäť skúsil šťastie a mikroskopické oko rozhodcov. Rozhodol som sa zabojovať s autožeriavom od Ripper Works, TA-148 AD20, s 830 milimetrovým výsuvným ramenom. Lebo na veľkosti záleží...
Tu by som si trošku vrtol do konkurencie. Hneď vedľa mňa sa vyložil chalan s rovnakým modelom, ktorý už dva roky berie medaily na každej súťaži a ešte dlho bude. Ja vždy nastúpim s novinkou. Aj keď viem, že vlani sa mi lepšie darilo, no jednoducho ocenený model ostáva v poličke, predstavujem iba premiéru... Chápeme sa, že?... To je ako keby Usain Bolt iba sedel na tribúne a čakal, kto prekoná jeho rekord z Berlína. A keďže zasa nikto, tak teda pošlite mi ďalšie zlato poštou... Ale druhým dychom musím dodať, že tentokrát som na tých najlepších fakt bol prikrátky. Mali to fakt vymakané, moje detaily neboli tak dotiahnuté, sláva víťazom a porazení nech sa idú vyplakať do kúta.
Tak som to teda naaranžoval, veď niekomu sa to možno bude páčiť, hlavne, že to mňa niekam posunie. Prehodil som zopár slov s konkurenciou, prebrali sme nejaké veci z dizajnu, techniky a hurá nakupovať. Ale skôr ako som minul svojich obligátnych desať éčiek, tak som si dal kolečko. Trošku poobdivovať vystavené kúsky... No paráda! Veď posúďte sami...
Začneme papierom. Ale dám iba tie najlepšie, hej?...
Strašne tam toho bolo veľa. Človek by tam kľudne nafotil desať filmov a to by ešte nebol ani v polke... Treba vidieť. Vyguglite si kalendár, furt sa niečo niekde deje, môžete zobrať aj kámošov, rodiny, spojiť to s výletom do prírody, trošku sa vyprdieť z toho celého pracovného týždňa...
Plastárčina detto... Dvadsať metrový stôl plný lietadiel od výmyslu sveta, tankové brigády z rôznych období a všeličo ďalšie. V kategóriách, deti do desať rokov, juniori a staršie deti, niektoré aj po sedemdesiatke. Kým na to človek vidí a neklepú sa mu ruky, tak čo bude doma robiť? Telku kukať? So ženou sa vadiť? Za mladšou utekať?... Chlapci a dievčatá súťažia spolu, bez rozdielu váhy, a tak to má byť!... Tešíme sa z toho. Zatiaľ sa medzi nami nepohybuje veľa zástupkýň nežného pohlavia, ale ani do činkárne kedysi baby nechodili. No a dnes nás tam doslova utláčajú a bojíme sa ozvať...
Opať len tie najlepšie...
Osobné, nákladné, kolesá, pásy, architektúra, trasnformery a v poslednej dobe aj postavičky. Ako inžinieri vymysleli 3D tlačiareň, tak tieto prvky výrazne oživili modelársky svet, keď chcete niečo ofejkovať, tak siahnete po týchto doplnkoch, ale v poslednej dobe sa na to vytvorila špecifická kategória, sú to maľované figúrky. Udatní bojovníci, rozhnevané draky, strašidelné príšery, všelijaké zvieratká, veselá panda, ale väčšinou sú to šelmy, čoskoro nám vylisujú aj Fica a podobné kreatúry... Vidím za tým aj snahu prilákať do našich radov mladšiu generáciu, lebo tento koníček pomaly vymieral. Ale už chytil druhý dych...
Takže si kúpite surovú plastovú figúrku... S premakanými detailami, mikroštetce a paletu farieb, že by aj Michelangelo závidel. A môžete začať... Keď sa nezadarí, tak namočíte do vodičky, všetko to zlezie, no a môžete skúsť odznova...
Tak vám poviem, za mojich mladých čias, bábika bola také divné čudo. Až keď Poliaci vymysleli šmoulinku, tak to sa aspoň trošku podobalo na ženu... Ale dnes?... Keď vbehnem do dráčika po darčeky, tak všetky barbiny, ktoré po mne žmurkajú z regálu, sú parádne nohaté štetky!... Vlasy pod zadok, natočené mihalnice, nechty a push up až do neba. Sa ani nečudujem, že Ken berie steroidy, aby s nimi vládal... Blondína, bruneta, černoška, aziatka, jakú len chcete. Iba za 50 éčiek, s vernostnou kartou ešte desať percent dolu. Kokso, za také prachy by sa dala aj živá zohnať... Rovnaký trend sa javí aj v modelárstve. Ale tu tie fešandy chodia do fitka.
Takže pevné trojky, kocky na pupku, obuté kanady, no nechcel by si ju stretnúť v tmavej uličke. A k tomu príslušný arzenál. Sekery pre Xenu a automatické zbrane alá Lara Croft. A všetko iba za 30 éčiek... No nekúp to. Boli tam dlhšie rady ako na langoše. Ak už toho nepriláka mladých incel mužov k modelárstvu, tak už neviem...
Ale netreba sa hanbiť, dokonca aj odporúčam, kým sa do takejto pustíte, treba trošku potrénovať na jednoduchších modeloch. Aj ja som začínal na ľahších vystrihovačkách, na internete si môžete zohnať rôzne témy.
A keď ti to pôjde, tak našpor stovku, príď na stretko, poradíme, zakúpiš výbavu a môžeš makať. Najbližšie to bude Plastiková zima v Bratislave koncom novembra. Kukni ďalšie moje blogy na túto tému,
https://blog.sme.sk/slamenik/spolocnost/papierove-modelarstvo
https://blog.sme.sk/slamenik/spolocnost/tatra-nezna-bratra
a kto vie, možno to nabudúci rok vyhráš. Minimálne sa parádne zabavíš...
Vážení priatelia, nech vám to strihá a prajem pekný deň.
