Hlasný tlkot, bolesť a zmätok,
Červená, biela.., tma.., kde som?
Z diaľky počuť moje meno,
Mamička, prosím, nie, nechoď!
Tma čierna, nič a zas ten zmätok,
Navôkol ľudia, cudzí, kde som?
Za ruku vzala, vraví moje meno,
Mamička ty si, prosím, nechoď!
Bolesť je preč a ticho zvláštne,
Tlkot srdca a pulz opäť hlasnie,
Radosť a poltesk, tak podarila sa predsa,
Transplantácia, aspoň jeho srdca...
Nemôžem veriť, keď mi to vravia,
Keď dôkazom je bolesť i čerstvá rana,
Nemôžem chvíľami ani dnes,
Pohladím jazvu zhojenú, ďakujem,
Tam na tom mieste, život nový,
Je ako nikdy predtým,
aj keď len, priznajme si, darovaný.
Symbióza dvoch odlišných DNA,
A mužská so ženskou, nádhera,
Niekto má srdce, ja obličku jeho,
V žilách mi koluje Vladkove meno,
Vraj len pár čísel, súhlasí, nie.., prijme sa..?
V zázraky neverím, toto však zázrakom nazývam!
Kto verí v dušu, tak pre tých i takto,
Kto vo veci posmrtné, že snáď díva sa na to,
No keď ma chytila, za ruku mamička,
Po úspešnej transplantácii sa so mnou tešila,
Možno aj on, ak predsa je niečo „viac",
Cítil, že vrátila sa, a že mu viac nechýba,
A ja odvtedy, mám svojho anjela,
Ak mohol môj život, tak i on - dostať krídla....
