Každý deň je dar.. A každý deň som šťastná, niekedy je to len na chvíľu, ale som.. Zoznam autorových rubrík: dialyzacne.., transplantacne.., EPI.., Nezaradené
Bolo to v nedeľu, tretieho novembra minulého roku. Keď kúsok jeho tela splynulo s mojim a moja krv naplnila jeho bunky. Keď jeho oblička sa stala súčasťou môjho organizmu, začala filtrovať moju krv, začala sa nová, v mnohom nepoznaná etapa môjho života..
Už môžem potvrdiť a porovnať, priznať sebe aj vyhlásiť, že to stojí za to. Túžim celým svojim ja, aby sa to už nikdy neskončilo. Táto druhá šanca, ktorú som dostala a ktorú užívam plnými dúškami každý deň. Ak raz, hoc aj o krátky čas to skončí, budem navždy šťastná, že som ho aspoň mala možnosť okúsiť. Život človeka, ktorý sa vďaka darovanému orgánu akoby zrodil po druhý krát.
Prešlo odvtedy sotva pár dní. Od mojej transplantácie. Ešte som sedela ubolená na posteli, o tom, že to bolo len krátko po náročnej operácii svedčili aj spod periny trčiace dreny a katéter na moč. Zvádzala som vnútorný boj. Nie s bolesťou pooperačnej rany, ale s dvoma protichodnými pocitmi. Na jednej strane som cítila obrovskú radosť, šťastie, očakávanie, na strane druhej som smútila za človekom, ktorého som v živote nestretla...
Pacientov, čakajúcich na transplantáciu je na Slovensku niekoľko tisíc. Na novú obličku, srdce, pečeň, kostnú dreň atď. Ja, ako donedávna ešte pacient na dialýze, sa budem venovať hlavne transplantácii obličiek. Resp. alternatívam. Pacientov totiž pribúda, no jedinú možnosť úspešnej liečby zlyhania obličiek - tranpslantáciu majú mnohí v nedohľadne. V rodine sa vhodný darca nenašiel a tak čakajú na tzv. mŕtveho darcu. Táto možnosť ale tiež nieje definitívna, prináša obrovské riziká, nutnosť imunosupresívnej liečby a nemálo pacientov aj na to čaká desaťročia. Novú nádej pre nich by mohol priniesť pokrok v medicínskej oblasti, "výroba" orgánov na mieru...
