Ja mám epilepsiu od svojich šestnástich a aj keď som už mala obdobia bez záchvatov aj niekoľkomesačné, nikdy neprestali úplne. Je to teda už skoro 7rokov. Epilepsia je považovaná za liečiteľnú a to vo väčšine prípadov už do dvoch rokov. U mňa sa záchvaty stále opakujú, nereagujem na liečbu, nie a nie tohto nepriateľa vyhnať zo svojho života. Môj článok ale nepíšem, aby som sa posťažovala. V poslednej dobe totiž priveľmi často počujem o ľuďoch, ktorí z ničoho nič, kdesi na ulici, alebo v práci, dostali epileptický záchvat. Aj v relácii 112, kde ukazujú prípady záchrannej služby, v každom dieli musia ísť minimálne k jednému prípadu silného epi záchvatu. Najsmutnejšie na tom je, že takmer všetci o tom, že by mali epilepsiu, nevedia, neužívajú lieky a sú z toho čo sa stalo šokovaní. Sama som raz po príchode na električkovú zastávku videla muža čerstvo po záchvate, ešte mal penu okolo úst a na šatách, bol úplne dezorientovaný, mal polovičku tváre od krvi, po páde na zem, no záchranku sme zavolať nestihli, doslova utiekol. Možno o svojej epilepsii vie a nechcel aby sme volali sanitku, možno utiekol akosi reflexívne, no stratil sa za prichádzajúcou električkou tak rýchlo, že už by sme ho nedohonili. Už ho nebolo.
Takáto situácia sa môže stať komukoľvek z nás, že niekto pri nás, napríklad na zastávke, v potravinách, autobuse...dostane náhle epileptický záchvat. Nikdy to nieje príjemné ale miesto paniky by sme v prvom rade mali dbať na to, aby dotyčná osoba nezranila seba, ani nikoho iného. Nie vždy je potrebné volať záchrannú službu, ak však nemáme dostatočné znalosti, a zdá sa nám záchvat vážny, poprípade sa dotyčná osoba zranila, zavolajme ju. Do telefónu stručne opíšme situáciu.
Ako pomôcť človeku pri epileptickom záchvate? Tu je niekoľko užitočných rád, ako pri epileptickom záchvate postupovať.
pozor, ochorenie nieje nákazlivé a samotný epi záchvat neohrozuje pacientov život
ak je to ešte možné, zabránime pádu, poraneniu pacienta
pri kŕčoch rýchlo odstránime nebezpečné predmety z dosahu a hlavu podložíme niečim mäkkým, napríklad vetrovkou, uvoľníme odev na krku, ak je tesný,
kŕčom nebránime držaním končatín, ani by to asi nebolo možné, snažíme sa len o to, aby sa neporanil a postupne ho upokojujeme
ak sa už trošku upokojí, je vhodné ho dať ľahnúť na bok aby sliny, atď. mohli voľne vytekať
v žiadnom prípade nevkladáme nič do úst, ani sa mu nesnažíme vytiahnuť jazyk,či nasilu otvoriť ústa
ak čakáme na príchod záchranárov, pozorne sledujme priebeh záchvatu, detaily môžu presnejšie určiť diagnózu, pomôcť
zostaňte pri pacientovi dovtedy, kým nepríde sanitka/nenadobudne plné vedomie, alebo nieje schopný sa o seba postarať sám
v prípade, že záchvat trvá dlhšie ako cca 5 minút, alebo sa opakuje, môže ísť o závažný epileptický stav a je NUTNÉ okamžite volať záchranku
Nikto z nás nevie, kedy sa mu môžu tieto rady zísť, epi záchvat sa síce zastaviť nedá, nijakým spôsobom nasilu prerušiť, ale správna pomoc môže danému človeku mnohonásobne eliminovať zranenia a následky záchvatu. V niektorých prípadoch i zachrániť život. Ak sa to teda stane práve pri nás, neignorujme čo sa deje, ale v pokoji pomôžme.
Nakoniec, stať sa to môže komukoľvek a kedykoľvek, bez varovania, bez pozvania...
