Z listu priateľovi I.G., ktorý ma vie inšpirovať k intelektuálnym výronom:
Píšeš: „Boh buď je, alebo nie je, tretia možnosť nie je.“
Ja si myslím, že platí práve tretia možnosť.
Na to, aby sme sa dohodli, či platí - aspoň pre nás dvoch - veta „Boh je“, museli by sme si vzájomne vysvetliť, čo chápeme pod slovom „Boh“ a čo pod slovom „je“. A to je takmer nemožné, pretože aj ty aj ja máme slovo „Boh“ spojené s tisíckami životných situácií, stovkami kníh a pod. Napriek tomu sa o to pokúsim.
Keby som ti povedal, že som sa včera rozprával s Bohom a kázal mi zabiť (niečo podobné mi kedysi rozprával náš spoločný známy J.V.), považoval by si ma za klamára alebo blázna. Mal by si pravdu. Pre mňa Boh J.V. neexistuje - nikdy som sa s ním nestretol a ani nečakám, že sa s ním stretnem. Pre neho však existoval a podstatne mu zmenil život. Teda jeden konkrétny Boh je aj nie je. Keď by nejaký kresťanský alebo moslimský fanatik zabil niekoho z našich blízkych, vedeli by sme precítiť aj pochopiť reálnu existenciu „neexistujúceho“ Boha.
Malé deti majú tiež svojho Boha – zázračne im nosí darčeky pod vianočný stromček. Pre deti ten Boh existuje. My dospelí vieme, že darčeky dávajú rodičia a nie je v tom žiadny zázrak. Asi by sa ti nepáčila definícia: Boh je tá čarodejná osoba, o ktorej klameme malým deťom, že nosí darčeky pod vianočný stromček. Detský Boh je alebo nie je? Pre mňa nie je. Napriek tomu sa mi tento vianočný zvyk páči a budem ho praktikovať aj pri svojich vnukoch. Prezrádza totiž všetkým odrasteným deťom dôležité pravdy:
1. dospelí (aj vlastní rodičia) sú klamári a netreba im všetko veriť,
2. žiadne darčeky z neba nečakaj, Boh-zázračnýobdarúvačľudí neexistuje,
3. ak Boh existuje, tak je to láska človeka k človeku,
4. láska je dávanie darov, a nie ich pýtanie a branie.
Dospelým človekom sa dieťa stane, ak prestane brať a začne dávať.
Buddha varoval pred zbytočnými hádkami o bohoch a večnosti ľudského života. Hovoril podobenstvo o troch slepcoch, ktorí sa hádajú o tom, čo je to slon, pričom jeden drží ucho, druhý nohu a tretí chvost. Naše poznanie je rovnako veľmi nedokonalé a hlavne útržkovité a konečné.
Nehádajme sa ako vyzerá Boh-slon, keď ty myslíš na nohu a ja na ucho. Pokúsim sa opísať svojho Boha, ktorého som pár krát „ohmatal“, ako tí slepci slona. Boh strašiaci J.V. a Boh-zázračnýobdarúvačľudí pre mňa neexistuje. Akého Boha teda akceptujem?
Boh je je
Táto veta má veľmi rôzne interpretácie a všetky sa mi páčia. Slovo „je“ používam v rôznych významoch. Raz znamená rovnosť vo význame totožnosť (budem radšej požívať „=“), druhý raz bytie a tretí raz pohyb.
Boh = bytie
Boh je všetko, čo je a všetko, čo je, je Boh. Ak prijmeme túto tézu, potom nemá zmysel pôvodná otázka, či Boh je.
Biblia: JHVH = Som, ktorý som.
Boh = =
V užšom význame je Boh samotná totožnosť, stotožňovanie rôznych javov (faktov). Jednotlivosti (javy, veci a osoby) reálne neexistujú, pretože všetko súvisí (je neoddeliteľne spojené) so všetkým. Napriek tomu ľudia si zjednodušujú svoj život – tým sa líšime od iných zvierat - vďaka schopnosti vidieť okolo seba jednotlivosti, ktoré naraz vydeľujú aj spájajú (= stotožňujú).
Boh je to, čo mi umožňuje vidieť naraz 2 hrušky-veci a súčasne 1 hrušku-pojem. Zaujímavé je, že hruškou nazývame strom aj plod. Je aj semeno hruška? Podobne je to s pojmom človek alebo Boh.
Totožnosť je podľa Hegla totožná s podstatou, resp. podstatou totožnosti je podstata.
Boh = podstata
Herakleitos: Podstata sa rada skrýva. Boh sa ľuďom skrýva.
Podstatu javov a vecí ľudia vyjadrujú zvukmi a znakmi, tj. slovami.
Boh = slovo
Boh je logos, pravda, zákon, múdrosť.
Väčšina slov sú vety – myšlienky.
Slovo je meno vecí, tvorov a javov.
Boh = meno
Sokrates: „Meno je ... pomocný prostriedok na rozlíšenie podstaty ... dávanie mena nie je bezvýznamná záležitosť ... a nie je to vec bezvýznamných a náhodných ľudí“ (s.587-588)
Židovskí vykladači Tóry: Meno Boha je Meno.
ONOMA (grécke) – OMEN – NOMEN (latinské) – NAME (anglické, nemecké)
E.Fromm: JHVH = Meno-nemeno.
Menom mena je zMENA.
Boh = zmena
Herakleitos: „Všetko tečie.“ (Boh je schovaný aj v slove „všetko“ aj v slove „tečie“)
Herakleitos: „Boh je oheň“, oheň je symbol pohybu.
Sokrates: „...prví obyvatelia Grécka poznali len tých bohov, ktorých pozná teraz väčšina barbarov: slnko, mesiac, zem, hviezdy a nebo. Keďže videli, že sa všetky tieto veci rýchle pohybujú a bežia, pomenovali ich podľa tejto prirodzenej vlastnosti bežania (thein) bohmi (theoi); keď potom poznali aj iných bohov, nazývali už všetkých týmto menom.“(s.596) „Slová súcno (on) a podstata (úsiá) sa zhodujú s pravdou, keď priberú „i“; lebo on znamená ion (idúce) a úk on (nejestvúce) zasa úk ion (neidúce), ako to aj niektorí vyslovujú.“(s.622)
Biblia: JHVH = Stávam sa, čím sa stávam.
Boh je pohyb, beh, vývoj, rieka, riava. V menách Boha je často skrytá zmena, pohyb.
BoH – BeH - HýBanie, MENo - MENí, IDEa – IDEntita - IDE, POJem - POJde, JE - JEde, Teo - TEčie, RIEKa - RIEKol.
Boh = číslo
Pythagoras to možno myslel inak, ako ja. Každé meno je vyjadriteľné číslom. Dnes žijeme v digitálnej dobe – skoro každé slovo, obraz aj zvuk sú ľuďmi vytvorené, uložené a reprodukované ako čísla.
ONOMA – OMEN – NOMEN – NAME - NUMERO, číSLO - SLOvo.
Boh = 1
Boh je len jeden, lebo je všetko. Jednotlivosti neexistujú.
MENO - MONO. Boh je JE, Boh je JEDE, Boh je JEDEN.
Židia dostali príkaz uctievať len jediného Boha.
Boh je JEDNOta všetkého.
Boh je PRAVDA, boh je sPRAVOdlivosť. Obidve slová sú odvodené od slova „prvý“, teda jeden. O hocičom možno vysloviť neobmedzené množstvo tvrdení - pravda je len jedna (je otázne, či sa dá vysloviť o hocičom).
„Pravý“ je pôvodne „priamy“ (dopredu – rovno idúci). „Priamka“, česká „přímka“ – latinské „prima“ – príma (prechod k v významu „dobro“). Len „jedna“ cesta od jedného bodu ku druhému je najkratšia – tá priama. Len „jedna“ cesta od bodu k priamke (rovine) je najkratšia – tá priama a kolmá (zvierajúca „pravý“ uhol). Starogrécky sa priamka (resp. úsečka) volala „eutheia“, doslovne „dobrebežka“ – Boh je tam skrytý aj v slove „dobre“, aj v slove „beh“. Priamka sa v srbštine a bulharčine povie „prava“.
České „pravit“, slovenské „rozprávať“ obsahujú ten istý slovný základ. Rozprávanie je možné len vďaka slovám, ktoré „jedným“ menom označujú dva fakty.
Boh = 2
Boh je cesta = DRÁHA – DORÓGA - DRUHÁ, VIA – DIA – DVA – DIV - DVIŽENIE.
Boh je zmena, to jest niečo definované dvoma stavmi - počiatkom a koncom zmeny.
Symbolom (= menom) Boha sú dve úsečky. V matematickom zápise I + I = II možno vidieť Boha v znaku „+“ (= cit = láska = spájanie, niekto v ňom vidí kríž = utrpenie), ale aj iného Boha v znaku „=“ (= rozum = stotožnenie = pojem). Obidva znaky pozostávajú z dvoch čiar.
Boh je kríž. V symbole „+“ je navyše skrytá kolmosť, tj. pravosť.
Kristus možno nebol ukrižovaný, ale len zavesený na kôl alebo Téčko. Jeho pogréčtené meno začína krížom „X“ (XRISTOS) – niektorí vedci považujú toto za dôvod uctievania kríža ako symbolu Krista a kresťanov. V Novom zákone sa vraj ani raz nevyskytuje slovo „kríž“, ale len slovo „kôl“ (stayron) alebo „drevo“ (xylon). Slovo je pre mnohých viac ako skutočnosť. Keď slovu alebo symbolu nerozumejú, primyslia si k nemu svoju skutočnosť. Kresťania možno uctievajú neexistujúceho Boha cez historicky neexistujúci „kríž“. Jehovisti sa navyše pýtajú: Ak by zabili tvojho otca nožom, nosil by si nôž na retiazke ako spomienku na neho?
Boh = 3
Boh je to tretie medzi dvomi ľuďmi – vzťah, láska.
Boh je cesta = spojnica medzi dvoma bodmi.
Boh je TREtí – sTREd - cenTRum medzi dvomi bodmi.
Symbolom Boha je aj trojuholník alebo kružnica – oba útvary sú určené TRomi bodmi. Trojuholník a kružnica spolu súvisia cez pojem pravý uhol. Talesova veta: Body, ktoré vytvárajú s dvoma danými bodmi vrchol pravého uhla, ležia na kružnici. Pytagorova veta (vzťah pre dĺžky strán pravouhlého trojuholníka) zapísaná rovnicou je zároveň rovnicou kružnice. Matematik tu vidí Boha.
Katolíci majú Boha – Trojicu, teda Otca, Syna a Ducha, čo ich spája.
Boh = láska
„Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1Jan 4:8)
„Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom výroku, v tomto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Gal 5:14)
Platón: Láska je sila duše snažiaca sa o poznanie.
E.Fromm: Láska je podpora rastu, rozmnožovania, života.
Boh = rast.
Š.Ondruš: Slovo „láska“ má spoločný pôvod so slovami „les“ a „vlas“, teda najtypickejšie veci v prírode a na človeku symbolizujúce rast a rozmnožovanie.
Les býval sídlom bohov. Vlasy v biblických príbehoch a rozprávkach mávajú božskú silu.
Boh = život
Živé je to, čo rastie a rozmnožuje sa.
Sokrates: „Meno Zeus je priamo definícia. ... jedni ho totiž nazývajú Zéna, druhí Dia – a keď sa obidve zložia do jedného, tak nám dávajú poznať prirodzenosť boha ... tento boh je označovaný ako ten, skrze ktorého (di`hon) sa dostáva život (zén) všetkým tvorom.“(s.594)
V gréčtine je život aj „bios“, „bia“ je sila, moc. V latinčine „bi-“ znamená dvojitosť, teda podstatu živého.
Boh = dar
Slovo „Boh“ v slovanských jazykoch je odvodené od indoeurópskeho koreňa „bhag“ a významom dar, darca, dávanie (Š.Ondruš, s.207).
Mnohí potrebujú Boha, aby im za málo (obeť, modlitba) dal veľa (zdravie, majetok, večný život). Chcú byť prijímatelia darov. Len málo ľudí si uvedomuje, že sám BOH = LÁSKA vzniká, keď človek obdarúva iného človeka. Lebo BOH = DÁVANIE.
Bohatý nie je ten, kto dostal od BOHA veľa darov. Bohatý je DARCA - ten, ktorý vie a chce obdarúvať iných.
Na záver si neodpustím poznámku o aktuálnom slovenskom bohu. Socialista R.Fico by sa rád videl v úlohe Boha-rozdávača, zázračného obdarovávača všetkých chudobných. Len podobne, ako iní ľuďmi vysnívaní bohovia, nevie tvoriť hodnoty z ničoho. Všetko, čo dáva, musí niekomu inému vziať. Na R.Fica a jeho socialistov platí výstižná definícia - sú to ľudia, ktorí nič nemajú, ale so všetkými sa chcú o všetko deliť. Väčšina jeho voličov si ani neuvedomuje, že žiť príživnícky na úkor druhého je nesprávne, dokonca to nazývajú sociálna spravodlivosť. Ak sa chce zlý sebecký človek zmeniť k dobru, musí najskôr vedieť rozumom rozpoznať dobro od zla. Oceňujem pozitívne, že aspoň menšia časť voličov SMERu (7% z celkových 44%) sa v prieskumoch k R.Ficovi nehlási, teda sa za svoj čin hanbí. Nádej na zmenu k lepšiemu existuje...
––––––––––––––––
Zdroje:
1. Sväté písmo, rímsko-katolícky preklad
http://dkc.kbs.sk/
2. Jiří Rejzek: Český etymologický slovník, 2007
3. Šimon Ondruš: Odtajnené trezory slov, 2000
4. J.M.Pražák a kol.: Latinsko - český slovník, 1955
5. V.Prach: Řecko – český slovník, 1942
6. Platón: Dialógy, 1990
7. E.Fromm: Umenie milovať, 1966
