Hneď v úvode radšej prezradím všetky dôležité závery pre ľudí, ktorí nedokážu čítať texty do konca:
1. Absolútne rovná daň z príjmu je rozumná a spravodlivá. Spravodlivejšou daňou, ako absolútne rovná daň, je len daň žiadna.
2. Relatívne rovná daň z príjmu je nespravodlivá, pretože je absolútne progresívna, a teda nerovná. Trestá ľudí buď za ich schopnosť pracovať lepšie alebo za snahu pracovať viac, než ostatní.
3. Na Slovensku nemáme ani absolútne, ani relatívne rovnú daň z príjmu. Aj keď ju tak mnohí nazývajú. Slovenská daň z príjmu fyzických osôb má v sebe okrajovo malé prvky rovnosti, dokonca aj regresivity, ale v konečnom dôsledku je výrazne absolútne aj relatívne progresívna.
4. To, čo sa volá „daň z príjmu fyzických osôb" je zanedbateľná položka štátneho rozpočtu. Zrušenie „rovnej" dane z príjmu prinesie do štátneho rozpočtu niekoľko miliónov eur ročne, ale zle hospodáriacim politikom každý rok chýba niekoľko miliárd eur, ktoré si potom v našom mene požičiavajú.
Marxistickí socialisti - podobne ako prví kresťania - túžia po raji, kde budú ľudia žiť blahobytne a šťastne aj bez práce a námahy. Príchod raja má priblížiť spoločnosť, v ktorej väčšina ľudí nevlastní nič, pretože všetko odovzdá svojim milovaným vodcom. Takto zmýšľajúcich ľudí volám „kreténi".
Socialistov-kreténov delím na dve skupiny - stúpencov a vodcov. Stúpenci socializmu sú tak hlúpo zaslepení túžbou po cudzom majetku, že s nadšením odovzdávajú svoj vlastný majetok socialistickým vodcom a čakajú na raj. Kresťanskí socialisti čakajú už 1980 rokov, marxistickí socialisti viac ako 160 rokov. Kristus, Marx, Lenin, Stalin a naposledy Chruščov pred 50 rokmi sľubovali svojim súčasníkom: „Už táto generácia sa dožije konca nespravodlivého sveta a príchodu raja na Zemi." Ale raj doteraz neprišiel.
Niekto by toto správanie možno nazval hlupáctvom - kreténizmom. Ja však nazývam „kreténmi" aj socialistických politikov, ktorých nepovažujem za hlupákov. Nepredpokladám, že veria tomu, čo hlásajú svojim ovečkám. Oni len pomerne racionálne zneužívajú hlúposť a sebeckosť ľudí na vlastné obohatenie a slávu. Socialistických politikov považujem za mudrlantov, ktorí dokážu ľuďom vysvetľovať najhoršie ľudské vlastnosti ako najlepšie: sebectvo a lenivosť premenúvajú na sociálne cítenie a solidaritu, túžbu žiť na úkor iných a kradnúť na sociálnu spravodlivosť. Potom sebeckí a leniví ľudia môžu páchať zlo - žiť príživníckym životom na úkor iných - a klamať pritom vlastné svedomie, že konajú dobro.
Slová „kresťan" a „socialista" (ale aj komunista, hzdsák alebo smerák) mne často významovo splývajú - zjednocuje ich slovo „kretén". Kretén je v mojom poňatí človek, ktorý vyznáva myšlienku, že spoločnosť najlepšie a najspravodlivejšie funguje, keď veľká väčšina ľudí nevlastní nič a malá skupinka vyvolených rozhoduje o všetkom. A je mi jedno, či tomu vo svojej hlúposti verí, alebo len podvodne vyhlasuje, že verí, aby mohol okradnúť ostatných.
Pred 1950 rokmi veriaci kreténi predávali svoje domy a polia a peniaze odovzdávali apoštolom tejto novej viery. Kto tak nechcel urobiť, toho Boh zabil (Skutky apoštolov 2:44-5:11). Dnes to funguje inak. Kreténi-voliči vo voľbách zvolia kreténov-politikov, ktorí potom zbavujú ľudí majetku daňami a vydávaním „cenných" papierov nekrytých žiadnou protihodnotou, resp. krytých daňami, o ktoré nás a naše deti okradnú v ďalekej budúcnosti.
Kedysi stačilo pánom zaplatiť desiatok (10%) zo svojich príjmov, dnes sa socialistickej vrchnosti máli aj 50%. Politici žonglujú s pojmami, ktorým zobrali obsah. Mzda už dávno nie je to, čo platí zamestnávateľ zamestnancovi. Daň z príjmu už dávno nie je to, čo berú politici pracujúcim z ich mzdy. Politici-kreténi zahmlievajú pojmy - daň z príjmu rozdelili na veľké množstvo položiek, aby nebolo nikomu jasné koľko platí politikom na „solidárne" prerozdelenie. Niektoré položky sa volajú odvody, niektoré sa tvária, akoby ich neplatil zamestnanec, ale zamestnávateľ.
Kreténi-socialisti radi vymyslia problém, ktorý neexistuje a potom ho idú „riešiť". Od roku 2006 je jedným z hlavných problémov slovenských socialistov boj proti „rovnej" dani z príjmu. Podľa prepočtov ekonómov prechod na „rovnú" daň z príjmu zvýšil jej progresivitu a zvýšil sa aj objem vybraných peňazí. Ak by sa Róbert Fico chcel vrátiť k predchádzajúcemu tzv. progresívnemu systému (prečo tak neurobil počas svojej vlády v rokoch 2006-2010?), daň z príjmu by bola pravicovejšia, tj. menej progresívna a menej „solidárna". A vybral by menej peňazí. Lenže to Róbert Fico nechce. On len hucká nevzdelanú a nepracujúcu chudobu proti pracujúcim a sľubuje presun peňazí od jedných k druhým. Buduje si image novodobého Jánošíka, ktorý okráda bohatých a obdarúva chudobných. Ide mu však len o dojem, ktorý zanechá v očiach svojich voličov, a nie o skutočné riešenia obrovského rozdielu medzi príjmami a výdavkami štátu.
Keďže na Slovensku málokto rozumie pojmom rovná, progresívna a regresívna daň, vysvetlím to ešte raz na jednoduchých grafoch.
Z grafov vidno, že absolútne rovná daň je zároveň relatívne degresívna a relatívne rovná je zároveň absolútne progresívna daň. Daň z príjmu fyzických osôb na Slovensku však nie je rovná ani absolútne ani relatívne. Daň z príjmu fyzických osôb je aj absolútne aj relatívne progresívna. Rovnou je len marginálne: ľudia s mesačným hrubým príjmom do 350 euro platia absolútne rovnako (0 euro) a ľudia s hrubým príjmom nad 14 000 euro platia (len vďaka zaokrúhleniu na celé čísla) relatívne rovnako (19%).
Väčšina Slovákov neplatí žiadnu daň z príjmu, pretože väčšina Slovákov nepracuje. Väčšina pracujúcich Slovákov platí zanedbateľnú (nulovú alebo takmer nulovú) daň z príjmu, pretože zarába málo alebo má deti.
Samotná daň z príjmu fyzických osôb predstavuje len miniatúrnu položku príjmu štátneho rozpočtu: v roku 2010 (novšie dáta ministerstvo financií ešte nezverejnilo) to bolo 0,138 mld. euro oproti 16,277 mld. euro štátnych výdavkov (0,85%). Ak by sa mal pokryť schodok štátneho rozpočtu zvýšením dane z príjmu fyzických osôb, musel by sa výnos dane z príjmu zvýšiť o 3,476 mld. euro. A niekedy budeme musieť vrátiť politikmi požičaných 30 mld. euro, z ktorých platíme ročne takmer 10 krát vyššie úroky, ako je celý príjem z dane príjmu fyzických osôb v štátnom rozpočte.
Prečo sa teda daňmi z príjmu vôbec zapodievam? Jednoducho už nemôžem vydržať každodenne počúvať v médiách kreténske ficoviny o zrušení „rovnej" dane.
(Pokračovanie na budúce...)
Zdroje:
http://www.iness.sk/stranka/405-Degresivna-dan.html
http://www.iness.sk/stranka/29-19-ako-rovna-dan.html
http://www.iness.sk/stranka/41-Je-rovna-dan-naozaj-rovna-SME.html
http://www.iness.sk/stranka/774-Nerovna-dan.html
http://cs.wikipedia.org/wiki/Rovn%C3%A1_da%C5%88
http://www.prave-spektrum.sk/print.php?187
http://odbornedebatuj.sme.sk/2012/01/malo-by-slovensko-zachovat-rovnu-dan-z%C2%A0prijmu/
