Rukopis zo starohebrejského originálu do anlického jazyka preložil odborný tím pod vedením Saula F.Kessara, ktorý ho poskytol National geographic Society. Predkladám tu svoj preklad anglického znenia, ktoré je dostupné už aj na internete. Číslovanie veršov je tradičné.
V krajine Ús žil muž menom Jób. Bol to človek bohabojný, spravodlivý a úprimný. Za jeho bezúhonný život mu bolo odmenou šťastie, ktoré ho od narodenia sprevádzalo. Boh mu doprial desať krásnych detí - sedem synov a tri dcéry. A majetku mal tiež požehnane. Počtom oviec, tiav a dobytka sa Jóbovi v celej krajine nikto nevyrovnal. Ľudia si ho vážili ako dobrého hospodára a múdreho človeka.
Jóbove slnečné dni sa však jedného dňa zmenili v svoj opak. Najskôr mu zlodeji odohnali všetky stáda. Krátko nato víchrica zničila jeho dom a pochovala všetky deti - neostalo mu ani jedno jediné. Keď Jób uvidel toľkú spúšť, roztrhol si odev, padol na kolená a povedal: "Nahý som prišiel na svet a nahý tiež odídem z neho. Boh dal, Boh vzal, nech je požehnané jeho meno".
Avšak jeho pokora neodvrátila ďalšie nešťastie. Do tretice Jóba postihla smrteľná choroba, ktorá znetvorila jeho telo vredmi a chrastami. Vtedy ho opustila žena a odvrátili sa od neho všetci príbuzní. Nakoniec Jóba ľudia vyobcovali na smetisko za mesto. Tam prišli za ním jeho traja priatelia Elífaz, Bildád a Sófar.
I. Len čo ich Jób zbadal, takto zanariekal:
3:3 Kiežby zhynul deň, kedy som sa narodil i noc, ktorá povedala: "Bol počatý chlapec"!
/3:6 Kiežby ten deň pohltila tma ničoty, nech by sa nenašiel rok, do ktorého by patril!
/3:7 Kiežby tá noc bola neschopná počatia a nezazneli v nej radostné vzdychy rozkoše!
/3:9 Kiežby v nej zhasol Mesiac a hviezdy a čakajúc na svitanie - nedočkala sa ho!
/3:10 Lebo nezavrela lono mojej matke, keď otec chcel doňho vojsť a splodiť syna.
3:11 Prečo som nezomrel v matkinom tele, alebo nezahynul hneď, keď som sa narodil?
/3:12 Prečo ma prsia matkine nadájali a otcova náruč prijala a pritúlila?
/3:13 Mohol som byť odhodený ako bastard, bol by som už v ríši mŕtvych a mal pokoj.
/3:17 Tam prestávajú trpieť chorí a biedni a odpočívajú tí, ktorí už nemajú síl.
3:18 Tam ani otrokov netrápia starosti a nepočúvajú viac revanie svojich dozorcov.
/3:19 Tam sluhovia nemajú nad sebou pánov, tam sú si všetci navzájom rovní.
3:20 Prečo len Boh dáva svetlo úbožiakom a život ľuďom, ktorých bolí duša,
/3:21tým, ktorí si nado všetko cenia smrť, vyčkávajú ju a ona neprichádza,
3:22 tým, ktorí by jasali, že našli svoj hrob a radovali by sa náhrobnému kameňu?
/3:23 Prečo chce Boh, aby som šiel cestou života a zároveň mi stavia všade prekážky?
3:24 Vždy skôr než do jedla dávam sa do plaču a slzy sa rinú z mojich očí ako rieka.
3:25 Veď čoho som sa bál, to ma postihlo a z čoho mám hrôzu, vzápätí zachvacuje ma.
3:26 Nemám už vôbec pokoja, istoty žiadnej, nepoznám odpočinok, len samé súženie...
II. Po Jóbových slovách sa ujal slova Elífaz:
/4:2 Môžeme sa s tebou rozprávať? Vyzeráš veľmi zoslabnutý, znesieš to?
/4:2 Kto sa však môže zdržať, aby nič nepovedal? Tak dovoľ aj mne o tom prehovoriť.
4:3 Ty sám si mnohých poučoval a ochabnuté ruky posilňoval.
4:4 Slovom si dvíhal tých, ktorí sa potkli a upevňoval roztrasené kolená.
4:5 Keď to prišlo na teba, klesáš na duchu, keď si ty postihnutý, úplne ťa to vydesilo.
4:6 Čo už nevkladáš nádej do budúcnosti a nespoliehaš sa na svoju bezúhonnosť?
/4:7 Len si spomeň, či zahynul niekedy nevinný a či si videl čestných ľudí trpieť?
/4:8 Na druhej strane tí, čo zlobu orali a zasievali bolesť, museli ju tiež žať.
/4:9 Boh ich zahubil svojim dychom a víchricou ich zmietol zo zeme.
/5:8 Boh je mocný, ale aj spravodlivý, ja by som sa obrátil priamo na neho.
/5:15 On ponižuje pyšných, ale tiež dvíha ponížených, slabému pomôže proti silnému.
/5:16 A tak má úbožiak vždy nádej, že neostane bez pomoci.
/5:17 Nesmieš pohŕdať poslušnosťou Bohu, veď blažený je aj ten, koho Boh trestá.
5:18 On zasadzuje rany, ale tiež obväzuje, udiera, avšak jeho ruky aj liečia.
5:20 V časoch hladu ťa zachráni pred smrťou, vo vojne pred ranou meča.
/5:24 Ak budeš pokorne prosiť Boha, dostaneš znova všetko, čo si stratil.
/5:25 Vyzdravieš a rozmnožíš svoje semeno, potomkov budeš mať ako trávy na lúke.
/5:27 Takto nás to učili otcovia a tak to aj je. Počúvni a vezmi si to k srdcu.
III. Nato preriekol opäť Jób a žaloval sa na svoj osud:
Priatelia moji, vy ma poznáte a viete, že som vždy žil podľa božích prikázaní.
Ale môj pokojný život sa zrazu zmenil a ja neviem prečo, necítim sa vinný.
/29:2,5 Kiežby sa vrátilo šťastie, keď som bol zdravý a mal pri sebe svoje deti!
/29:8 Kiežby sa vrátili časy, keď si ma ľudia vážili a skláňali sa pred mojou múdrosťou!
/29:21 Všetci ticho počúvali, keď som rozprával a ďakovali za radu, keď som dohovoril.
/29:16 Nikdy som neodmietol pomoc, bol som priateľom chudobných a nešťastných.
29:18 Myslieval som si: "Zomriem starý, dní môjho života bude ako piesku na púšti."
Nedožil som sa však ani vnúčat a už som jednou nohou v hrobe.
/30:10 A tí, čo si ma ctili, teraz mnou opovrhujú, nehanbia sa pľuvať mi do tváre.
/30:11 Keď ma Boh pokoril, aj ľudia ma ponižujú, dokonca o mne posmešne spievajú.
/30:15 Ako vietor stratila sa moja dôstojnosť, ako oblak zmizlo moje šťastie.
/30:16 Teraz už uniká aj život zo mňa a smrť ma úplne zachvacuje.
/30:17 Zhubná choroba mi vŕta v kostiach a hlodavé bolesti mi nedajú spať.
30:20 Volám Boha, ale neodpovedá mi, prosím ho o pomoc, ale on si ma nevšíma.
/30:21 Je veľmi krutý voči mne, vrhol ma do prachu a nemá zľutovanie.
30:27 Vnútornosti mám rozbúrené a nemôžu sa uspokojiť, prišli na mňa dni trápenia.
/30:30 Hoci Slnko nesvieti, kožu mám sčernenú a hoci je zima, telo mi horí od horúčky.
/30:31 Moja píšťala smutne kvíli, plače, onedlho pôjdem tam, odkiaľ niet návratu.
IV. Teraz sa na Jóba obrátil Bildád a povedal:
Viem, že tvoje utrpenie je veľké, kroť sa však v rečiach, ktoré ti neosožia.
/36:22 Boh má nesmiernu moc, kto sa mu odváži povedať: "Krivdíš mi"?
/12:7 Opýtaj sa zvierat - i oni ťa poučia, opýtaj sa vtákov, plazov, rýb.
/12:9 Kto z nich nevie, že Boh všetko stvoril a len od závisí osud všetkého?
/36:24 Pamätaj na to a chváľ jeho dielo, veď všetci ľudia ho velebia!
36:26 Boh je veľký a my ho nepoznáme, počet jeho rokov nemožno zmerať.
/36:32 V dlaniach ukrýva blesk a vysiela ho proti nespravodlivým.
36:33 Hrmenie ohlasuje jeho hnev, ktorý sa rozpútal proti neresti.
/37:5 Boh pôsobí svojim hlasom divy, tvorí veľké veci, ktoré nevieme pochopiť.
/37:6 Snehu dáva rozkaz, aby padal k zemi a od jeho dychu zamŕza hladina riek.
/37:11 Vodou napája búrkové mračná a ženie ich kam sa jemu zachce,
/37:13 buď ľuďom za trest alebo ako dar z milosrdenstva.
/37:6 Boh rozkazuje pršať oblakom, prívaly dažďa svedčia o jeho sile.
/37:23 Je nepochopiteľný vo svojej mohutnosti, a preto sa ho ľudia boja.
/37:23 Právo nemôže prekrucovať, pretože on je jeho tvorcom a pánom.
/15:14 A čo je človek, aby mohol byť pred ním spravodlivý?
/15:15 Veď Boh neverí ani svojim anjelom a ani nebesia nie sú pre neho dosť čisté,
/15:16 tým menej človek, ten skazený tvor, čo hriechy pije ako vodu.
V. Na tieto slová Jób odpovedal:
/31:23 Vždy som sa snažil žiť spravodlivo, veď som sa bál božieho trestu.
/31:13 Bol som ohľaduplný k druhým ľudom, aj k otrokom som sa slušne správal.
/31:29 Neprial som zlé ani svojmu nepriateľovi, a netešil sa z jeho nešťastia.
/31:32 Pre pocestného som mal vždy otvorené dvere, môj hosť nikdy nenocoval na ulici.
/31:1 Dokonca prikázal som svojim očiam nech túžobne nepozerajú na cudzie ženy.
/31:9 Ak sa moje srdce dalo nejakej zviesť, nech tiež nad mojou ženou iný kľačí!
/31:16 Ak som odmietol žiadosť chudobnému, alebo ublížil vdove či sirote,
/31:24 ak som mal rád zlato a drahokamy, alebo obete slúžil modlám,
/31:22 nech mi hneď ruka odpadne, vtedy vskutku zaslúžim si trest.
A či som krivo svedčil proti niekomu alebo túžil po majetku druhého a kradol?
/31:33 Bol som snáď nečestný voči ľuďom a zatajoval pred nimi svoje hriechy?
Nie, nikdy, to mi verte, nebojím sa to tvrdiť samému Bohu do očí!
/31:30 Ani len ústam som nedovolil hrešiť a každú zlú žiadosť som zničil v zárodku.
/31:2 A čo mám za to od Boha, akú odmenu mi prichystal?
31:3 Nie je snáď nešťastie súdené bezbožníkovi a skaza ľudom ,ktorí konajú zlo?
31:4 čo Boh nevidí moje cesty a nepočíta každý môj krok
/31:5 Ak si myslí, že som bol podvodníkom a správal sa klamlivo,
/31:6 nech ma len zváži na spravodlivej váhe a musí spoznať moju nevinu.
VI. Po tejto reči zažiadal aj Sófar o slovo a povedal:
/32:6 Mladší som než vy, preto som doteraz mlčal a neodvážil sa povedať svoju mienku.
32:7 Hovoril som si: "Nech prehovorí vek, nech množstvo rokov učí múdrosti!"
Keď ale vy neviete zabrániť Jóbovi v rúhaní, musím sa o to pokúsiť ja.
/33:8 Ty, Jób, hovoril si predo mnou: "Som čistý a bez viny.
/33:10 Boh však hľadá zámienky proti mne, aby ma mohol zničiť."
/33:12 Ako si môžeš dovoliť takto vravieť? Snáď si nemyslíš, že si rovný Bohu?
/33:13 Ako mu môžeš vyčítať, že ti na každé slovo neodpovedá?
Boh ti dal jasne najavo, že sa mu nepáči tvoje konanie,
teraz si sám musíš uvedomiť,kde si urobil chybu a napraviť ju.
Nemusíš sa stále pýtať, čo máš robiť, Božia vôľa sa prejavuje všade.
Dobrej veci Boh pomáha na svet, avšak zlej zahatá cestu.
/35:9 Mnohí bedákajú pre svoje nešťastie, ale keď zlo páchali, nestarali sa o Boha.
/35:12 Potom prosia o pomoc, ale Boh ich už nepočuje.
/34:31 Má ti snáď Boh povedať: "Prepáč, zmýlil som sa,
34:32 zle som robil a ty ma pouč. Spáchal som podlosť, už to viac nespravím"?
/34:33 Má ťa snáď odmeniť za to, že ho ty osočuješ?
/34:37 Na staré hriechy kopíš nové, k zlým skutkom ešte pridávaš urážky Boha.
Zaslúžiš si svoje trápenie, už len za to, že sa rúhaš Bohu.
VII. Na Sófarove obvinenia Jób odpovedal:
/23:2 Je i dnes moja sťažnosť vzburou proti Bohu, keď nariekam pod tiažou jeho ruky?
23:3 Keby som len vedel, kde ho mám hľadať, prišiel by som k jeho sídlu,
/23:4 predložil mu svoj prípad a žiadal, aby mi napravil krivdu.
/23:8 Pozerám na východ aj západ, na juh aj na sever, nikde ho nevidím.
Mali by sme sa stretnúť, mal by spoznať moje cesty.
/23:10 Nech ma len podrobí skúške, vyjdem z nej ako zlato.
/23:11 Moje nohy sa držia jeho stôp, neodchyľujem sa od jeho príkazov.
/23:13 Lež rozhodol sa tak! Ktože mu v tom zabráni?
/23:13 Čo sa mu zachce, to aj vykoná, sám tiež rozhodne o mojom osude.
23:15 Preto mám z neho strach, keď na to pomyslím, hneď sa roztrasiem.
/13:21 Bože, odtiahni odo mňa svoju ruku, nech ma už pred tebou nedesí hrôza.
13:22 Predvolaj si ma a ja sa ti zodpoviem, alebo ja začnem hovoriť a ty odpovedz!
13:23 Koľko mám vín a chýb, ukáž mi moje priestupky a hriechy!
/13: 24 Prečo sa predo mnou skrývaš, prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
/10:2 Bože, ako ma môžeš odsudzovať, ako môžeš zavrhovať dielo svojich dlaní?
10:8 Tvoje ruky ma sformovali a zrazu ma chceš celkom zničiť.
/10:4 Aký vlastne si? Či vidíš, ako my vidíme a počuješ, ako my počujeme?
Či tvoje poznanie je ako naše a môžeš sa mýliť ako ľudia?
VIII. Opäť sa ujal slova Elífaz a povedal:
/18:2,4 Rozmýšľaj trochu a až potom hovor! Zbytočne si zlobou drásaš dušu.
/11:4 Ty máš odvahu hovoriť, že si nevinný a nezaslúžiš si trpieť?
/11:5 Keby tak chcel Boh prehovoriť, ukázal by ti tajomstvá múdrosti,
/11:6 ktoré ľudom pripadajú nepochopiteľné, ukázal by, koľko vín ti ešte odpúšťa.
/11:7 Čo ty vlastne vieš o Bohu, o jeho veľkosti a dokonalosti?
/11:8 Je vyšší než nebesia, dlhší než zem a širší než more.
/11:10 Dokáže vidieť aj hriechy, čo ľudia nevidia, ak chce trestať, kto mu to zabráni?
/18:5 Vinníka Boh privedie k pádu, pošle naňho za trest pohromu.
/18:13 Postihne ho chorobou, ktorá mu napadne kožu a rozožerie vnútro.
18:16 Odspodu mu vyschnú korene, navrchu mu zasa konáre zvädnú.
/18:19 Neostane po ňom ani kmeň ani výhonok, nebude mať žiadnych potomkov.
/18:17 Zo zeme vymizne aj spomienka na neho a nikto si nespomenie ani na jeho meno.
/18:21 Takýto osud čaká hriešnika, takto dopadne ten, kto nepozná Boha.
/11:13 Ak však odstrániš zlo zo svojich rúk a budeš mať čisté srdce,
/11:15 potom môžeš bez strachu dvihnúť hlavu a pozrieť sa druhým do očí.
/11:16 Potom zabudneš na svoje trápenie, ani si nespomenieš naň.
/11:17 Tvoj život bude žiariť ako Slnko na poludnie, noci viac nebudeš mať nekľudné.
/11:19 Znovu sa mnohí budú uchádzať o tvoju priazeň a kto ti krivdil, bude potrestaný.
IX. Tu prehovoril Jób:
21:34 Aké márne sú vaše útechy! Vaše slová sú len klam!
13:5 Keby ste boli zostali potichu, urobili by ste múdrejšie.
/13:13 Nechajte ma hovoriť, nech sa mi už stane čokoľvek.
/13:15 Nech ma Boh aj zabije, chcem len obhájiť svoje konanie.
/9:17 Bože, prečo ma tak prenasleduješ a pre nič za nič rozmnožuješ moje rany?
/9:18 Nedovolíš mi ani nabrať dych, len trpkou bolesťou ma sýtiš.
/7:4 Večer sa neviem dočkať rána a ráno sa pýtam : "Kedy už bude večer?"
7:5 Telo mi pokrývajú chrasty a červy, koža mi praská a mokvá.
7:6 Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča, bez nádeje rozplynú sa v ničote.
/14:19 Tak, ako voda rozomieľa a odplavuje kamene, tak ty ničíš nádej človeka.
/7:7 Môj život sa chýli ku koncu, moje oči už nikdy neuvidia šťastie.
/7:11 Preto nebudem krotiť svoje ústa, chcem sa ponosovať so zatrpknutou dušou.
/7:14 Akoby nestačilo, čo vytrpím cez deň, ešte aj v noci ma desíš snami,
že by som sa radšej obesil, smrť sa mi zdá lepšia než tie útrapy.
/7:16 Mám už toho dosť! Zabi ma! Aj tak nebudem žiť večne.
7:17 Čo je človek, že si ho tak všímaš, že sa s ním toľko zaoberáš?
7:18 Ráno čo ráno naň dozeráš a každú chvíľu ho skúšaš.
7:19 Kedy ma už prestaneš sužovať a dovolíš mi aspoň slinu prehltnúť?
X. Teraz sa ujal slova Bildád a riekol:
/5:9 Boh síce robí mnohé veci, ktoré sa nedajú pochopiť,
/5:9 nik si však nedovolí povedať, že by mohol prekrucovať právo.
/9:11 On chodí popri nás, ale my ho nevidíme, nepostrehneme, že sleduje naše kroky.
/9:12 Ak niečo uchváti a zničí, kto sa ho môže spýtať: "Čo to robíš?"
Všetko čo robí Boh, je dobré, jeho činy nemôžu byť zlé.
Nikto mu nemôže povedať: "Trestáš ma nespravodlivo."
/25:4 Ako môže byť človek v práve proti Bohu, ako môže byť čistý porodený ženou?
/25:5 Ak ani hviezdy nie sú čisté v jeho očiach, čo už potom človek, táto larva?
A ty sa robíš múdrejší než Boh! Veď čože ty vieš o múdrosti?
28:1 Sú miesta kde ľudia nachádzajú striebro a miesta, kde ryžujú zlato.
28:12 Ale kde možno nájsť múdrosť, kto vie kde je sídlo rozumnosti?
/28:13 Je skrytá pred očami všetkého živého nijaký človek nepozná k nej cestu.
/28:15 Nedostaneš ju za strieborné šperky, nezaplatíš ju ani rýdzim zlatom,
/28:16 nevyvážiš ju perlami a nevyrovná sa jej žiadny drahý kameň.
Múdrosť ti nikto nepredá, pretože nik z ľudí ju nevlastní.
28:23 Jedine Boh pozná cestu k nej, len on sám vie, kde sa nachádza.
/28:28 Ľuďom oznámil len toto: "Vaša múdrosť je v strachu predo mnou."
/37:24 Preto sa boj Boha a plň jeho príkazy! Nikdy mu v ničom neprotireč!
XI. Jób, s námahou vyslovujúc každé slovo, odpovedal:
9:2 Áno, dobre viem, že je to tak. Ako môže mať človek pravdu proti Bohu?
9:3 Ak sa s ním chce niekto hádať, neodpovie mu ani na jednu otázku z tisíca.
9:14 Ako mu teda môžem odporovať a hľadať proti nemu dôvody?
/9:15 I keď som v práve, nedostanem odpoveď, len prosiť môžem svojho trýzniteľa.
/9:16 Často ho volám, ale neodpovedá mi. Pochybujem, či vôbec počuje môj hlas.
/9:32 A keď aj počuje, kto mu môže povedať: "Poďme spolu na súd!"
/9:33 Medzi mnou a ním nie je nikto, kto by nás mohol rozsúdiť.
9:20 I keď som v práve, jeho ústa ma obvinia, i keď som nevinný, on ma aj tak odsúdi.
/9:22 Vidím, že všetko je jedno, on hubí rovnako nevinných ako hriešnikov.
/9:23 Krajinu vydal do rúk svojvoľníkov a vysmieva sa zo zúfalstva nevinných.
/9:25 Rýchlejšie než gazela utekajú moje dni,miznú a nevidia nič dobrého.
/9:27 Keď si poviem: "Zabudni na svoje nešťastie" a chcem zanechať plač,
/9:28 už za chvíľu roztrasie ma hrôza, bojím sa, že ma Boh strastí nikdy nezbaví.
/9:29 Ak bude chcieť, vždy ma označí za vinného, tak načo sa mám namáhať?
9:30 Aj keby som sa umyl v snehovej vode a dlane si vydrhol lúhom,
9:31 ponorí ma znovu do špiny, že sa budem aj vlastným šatom protiviť.
/10:20 Bože mám málo dní pred sebou, nechaj ma, nech sa ešte chvíľu poteším,
/10:21 skôr než odídem, aby som sa už nevrátil, do kraja, kde je aj cez deň hlboká tma.
XII. Slova sa ujal Sófar:
/20:3 Keď počujem takéto potupné výčitky, nedá mi, aby som ich nechal bez odpovede.
/15:2 Či hovorí múdry človek do vetra? Prečo sa hájiš slovami, ktoré ti nemôžu osožiť?
15:4 Veď ty dokonca podrývaš i zbožnosť a znižuješ úctu k Bohu!
15:5 To tvoja hriešnosť ti vkladá slová do úst, že hovoríš ako chytráci.
15:6 Nie ja ťa obviňujem, ale tvoje ústa, proti tebe svedčia tvoje vlastné pery.
/15:12 Ako sa môžeš nechať tak uniesť, že soptíš proti samému Bohu?
/15:8 Hovoríš, ako by si pojedol všetku múdrosť a nás asi považuješ za hlupákov.
Už si zabudol, čo ťa učil otec a čo káž múdri proroci a kňazi?
/20:4 Odkedy chodí človek po zemi, vždy radosť hriešneho len krátko trvala.
/20:6 Každý, kto sa spupne dvíha k nebu, zvyčajne skončí ako kravinec.
/15:20 Svojvoľník, ktorý sa postavil proti Bohu, každý deň sa trasie od strachu,
/15:21 v ušiach mu znejú hrozné zvesti, že Božia odplata sa blíži a bude neľútostná.
/20:12 V ústach mu sladko chutilo zlo, vo vnútornostiach sa však premení na jed.
20:15 Hltal bohatstvo, ale musí ho vyvrátiť, Boh mu ho vyženie z brucha.
/20:28 Jeho dom mu povodeň zmetie a on sám tiež neunikne skaze.
/20:23 Boh naňho zošle páľavu svojho hnevu, spustí naň dážď svojich striel.
/20:25 Prejdú mu krkom a trupom, pred najčernejšou tmou ho nikto nezachráni.
/20:29 Taký osud čaká bezbožníka, také dedičstvo odkáže mu Boh.
XIII. Na Sófarove výčitky Jób odpovedal:
19:2 Ako dlho ma budete ešte sužovať, dokedy ma budete trýzniť svojimi rečami?
/19:4,6 Keď som poblúdil, ukážte mi kde, uznáte konečne, že mi Boh krivdí.
19:7 Kričím: "Násilie!" Odpoveď nedostávam. O pomoc prosím, ale práva sa nedovolám.
/19:8 Boh mi zahradil cestu, všade dokola nastaval nástrahy.
/19:10 Podkopal ma zo všetkých strán a moju nádej vyvrátil ako strom.
/16:9 V hneve ma znenávidel a obvinil, zubami škrípe proti mne.
/16:10 Kdekto si teraz na mňa otvorí ústa, všetci do jedného sú proti mne.
/16:12 Boh ma zrazil k zemi a urobil si zo mňa terč.
/16:13 Okolo uší mi svišťia jeho šípy, zasadzuje mi ranu za ranou.
/9:24 Ak ma to nesužuje Boh, kto to teda je? Kto ma to tak ničí?
/19:19 Už sa hnusím aj svojim priateľom, odvracajú sa odo mňa tí, ktorých mám rád.
/19:17 Ani príbuzní nenašli zľutovania, hnusím sa vlastnej žene.
/19:18 Dokonca malí chlapci mnou pohŕdajú, nadávajú mi a vysmievajú sa.
16:16 Tvár mi očervenela od plaču, na mihalniciach mám tieň smrti,
16:17 hoci na mojich dlaniach nelipnú krivdy a moje modlitby boli vždy úprimné.
/17:2 Posmech je zatiaľ mojim údelom, som sýty hanbou a spitý utrpením.
/17:13 Za chvíľu bude hrob mojim domovom, tam budem s červami kamarát.
/17:15 Kde je pre mňa nejaká nádej, môžem dúfať ešte v trochu šťastia?
XIV. Znovu sa na Jóba obrátil Elífaz a povedal:
/8:2 Dokedy budeš takto hovoriť? To sa už nedá ďalej počúvať.
Boh robí divy nepochopiteľné, ale z nespravodlivosti ho nemôžeš obviňovať.
Miesto planých rečí radšej rozmýšľaj nad sebou a hľadaj, kde si urobil chybu!
8:8 Pýtaj sa skorších pokolení o radu a dbaj na skúsenosť otcov.
/8:9 Lebo my sme tu len od včerajška a nič nevieme, oni ťa však môžu poučiť.
/8:11 Pozri na tŕstie, či rastie bez vody? Uschne skôr, ako stihne zakvitnúť.
/8:13 Tak skončí človek, ktorý chce žiť bez Boha, taká je cesta každého odpadlíka.
/8:4 Deti ti možno zahynuli pre svoje hriechy, ty sa však pokor a uzmier s Bohom.
/8:6 Ak budeš čistý a úprimný, určite ťa spravodlivo odmení.
8:7 Ak aj počiatok bude nepatrný, tvoja budúcnosť ho veľmi prevýši.
/8:21 Boj sa Boha a poslúchaj ho a on ti naplní ústa smiechom.
8:20 Boh veru nikdy nezavrhuje spravodlivých, ale tiež nepodporuje svojvoľníkov.
22:22 Prijmi ponaučenie z jeho úst, a ulož si do srdca jeho slová!
/22:23 Ak sa vrátiš k Bohu a odstrániš krivdy, čo si napáchal,
/22:28 pre čo sa rozhodneš, to sa ti podarí, zase ti bude Boh pomáhať.
/22:27 Ak ho budeš prosiť, vypočuje ťa, a čo si zažiadaš, to dostaneš.
22:29 On ponižuje povýšených a pyšných a pomáha tým, ktorí pred ním klopia zrak.
22:30 Zachraňuje tých, ktorí sú bez viny, aj teba zachráni, ak budeš mať čisté ruky.
XV. Pred Elífazovými obvineniami sa bránil Jób:
12:2 Naozaj, vy ste tí praví ľudia a s vami vymrie múdrosť.
/12:3 Prečo sa považujete za hlupáka, toľko rozumu ako vy mám tiež.
6:2 Kiežby sa dalo zmerať moje utrpenie, kiežby na váhu bola položená moja bieda!
/6:3 Pretože je taká veľká, že sa nedá zvážiť, aj moje slová sú neuvážené.
7:1 Či nie je vojnou život človeka na zemi a dňami nádenníka jeho dni?
/14:1 Jeho život je krátky, jeho trápenie však nemá konca.
/14:11 Opadá a vysychá ako rieka v lete, lenže ona zakrátko opäť radostne žblnkoce,
/14:12 ale človek ľahne a už nevstane, zo spánku smrti sa nikdy neprebudí.
Ľudia sa zvyčajne boja konca, ja nie, pre mňa bude vyslobodením z trápenia.
Po smrti túžim ako muž po žene, daruje mi najväčšie blaho - koniec bolestí.
6:8 Kiežby moja prosba prenikla až k Bohu a splnilo sa po čom túžim!
/6:9 Kiežby ma už chcel Boh rozmliaždiť, vystrieť ruku a ukončiť môj život!
/6:11 Mám snáď toľko síl, aby som mohol vydržať toľké súženie?
/6:12 Či je moja sila silou kameňa a či je moje telo z kovu?
/6:13 Nevládzem už takto ďalej, neviem si dať sám rady.
6:24 Poučte ma a ja budem ticho, ukážete mi, v čom som chyboval.
/6:25 Budem vďačný za priame slová, ale kam mieria vaše hany?
/6:26 Chcete ma snáď podľa slov súdiť, podľa vzdychov zúfalca?
XVI. Tu opäť prehovoril Bildád:
/36:5 Hľa, Boh je mocný a múdry, jeho srdce je dobré a spravodlivé.
/36:7 Neodvracia oči od bohabojných, kým ich nevyzdvihne na trón.
Obklopí ich bohatstvom a šťastím a obdarí veľkým potomstvom.
36:8 Ak je však niekto v okovách spútaný alebo zajatý v povrazoch biedy,
/36:9 je to preto, že spyšnel, nech si uvedomí, že nežil dobre
/36:15 Boh bedára zachraňuje jeho biedou, súžením mu otvára oči.
/36:10 trestom ľudí vychováva, varuje ich, aby sa odvrátili od zlého.
/36:11 A keď poslúchnu a znovu mu slúžia, dožijú svoje dni v šťastí.
/36:12 Keď však neposlúchnu, ocitnú sa v hrobe, ani nevedia ako.
/35:2 Myslíš, že správne hovoríš: "Čo budem mať z toho, ak nebudem hrešiť?"
/35:4 Odpoviem ti na to, dobre počúvaj a zapamätaj si všetko.
/35:5 Boh je vyšší než nebesia, keď zhrešíš, čo mu tým spôsobíš?
35:7 Ak budeš spravodlivý, čo mu tým daruješ? Čože on môže prijať z tvojej ruky?
/35:8 Tvoja bezbožnosť postihne človeka, tvoja spravodlivosť bude k dobru ľuďom,
/35:14 Ty vravíš: "Boh sa o nás nestará", ja ti však hovorím, že o tebe dobre vie
a keď budeš bohabojný, ukončí tvoje utrpenie.
/36:18 Len sa nedaj uniesť hnevom a vydrž všetky rany, čo ťa stíhajú.
36:21 Daj si pozor a neobráť sa k neprávosti, veď preto si skúšaný trápením.
XVII. Jóbova tvár sa skrútila od bolesti a prehovoril:
16:2 Podobných rečí som už počul mnoho, vy všetci ste biedny tešitelia.
21:2 Dávajte pozor a počúvajte ma, už to bude pre mňa útechou.
21:3 Dovoľte mi ešte prehovoriť, a potom sa mi môžete vysmievať.
21:4 Sťažujem sa snáď na človeka? Vari nemám byť prečo roztrpčený?
/21:5 Len sa podívajte a musíte žasnúť, len sa pozrite, aký je svet spravodlivý!
21:6 Keď na to myslím, som zdesený a hrôza mi zachvacuje telo.
21:7 Ako to, že bezbožníci ostávajú nažive a v zdraví sa dožívajú staroby?
/21:8 Ich potomstvo sa im pred očami množí, deti majú zdravé a pekné.
21:9 Aj ich domy sú pokojné a bez strachu, palica božia im nehrozí.
/21:13 Svoj život trávia v blahobyte, v tichosti a bez útrap umierajú,
21:14 hoci Bohu vravia: „Odstúp od nás, netúžime poznať tvoje cesty!
21:15 Kto je to Boh, že mu máme slúžiť, čo získame, keď ho budeme vzývať?"
/21:17 Koľkokrát zhasne svieca hriešnych a doľahne na nich nešťastie?
/21:18 Koľkokrát Boh rozpúta proti nim svoj hnev, že sú ako plevy vo vetre?
/21:19 Odkladá nešťastie pre deti bezbožníkov? Nech odplatí im samotným!
/21:21 Lebo čo im už na tom záleží, keď sú mŕtvi a nič nevedia a necítia?
Pozrite sa lepšie okolo seba, kde vidíte spravodlivosť?
XVIII. Po Jóbovej reči ujal sa slova Sófar:
/11:2 Má ostať bez odpovede táto záplava slov? Máme mlčať a počúvať tvoje táranie?
/22:5 Tvoja zloba je asi bez hraníc, z tvojej reči vidno, že si nemohol byť dobrý.
/22:10 Preto je toľko osídiel okolo teba, preto ťa trápi toľko nešťastí.
22:13 Ty si dovolíš hovoriť: "Čože vie Boh o nás a ako môže súdiť spoza oblakov?"
/34:7 Ktorý človek sa tak rúha ako ty, kto si viac zaslúži boží trest?
34:9 Veď hovoríš, že človek nemá úžitok z toho, keď chce byť s Bohom zadobre!
/34:17 Trúfaš si vravieť, že je nespravodlivý najvyšší Spravodlivý!
/34:10 Nie, Bohu je vzdialená svojvôľa, on odpláca ľuďom podľa ich skutkov.
/34:13 Kto mu zveril zem, aby sa o ňu staral? Boh z vlastnej vôle stvoril tento svet.
34:14 Keby myslel len na seba a vzal si naspäť svoj dych,
34:15 zomrelo by naraz všetko živé a človek by sa premenil na prach.
/34:19 Boh je ku všetkým rovnako spravodlivý, veď všetci sú dielom jeho rúk.
/34:19 Nenadŕža vladárovi proti poddanému, boháčovi nedáva prednosť pred chudákom.
34:21 Jeho oči bdejú nad cestami všetkých ľudí a vidia každý ich krok.
34:22 Niet takého tieňa ani tmy, kde by sa pred ním mohli ukryť hriešnici.
/34:27 Sleduje konanie každého človeka, a keď sa niekto odchýli z dobrej cesty,
/34:25 hneď ho potrestá na výstrahu iným, rozdrví ho a zmetie zo zeme.
A tak aj teba, i keď si vyzeral bohabojný, Boh odhalil a po zásluhe potrestal.
XIX. Jób sa ešte posledný krát vzchopil a bránil svoju česť:
/27:3 Pokiaľ len budem dýchať, nevyjde z mojich úst slovo nepravdy.
/27:5 Nemôžem však s vami súhlasiť, dokiaľ neskonám, budem trvať na svojej nevine.
/21:23 Máte pravdu, že jeden umiera spokojne, boky má obrastené tukom a netrápi sa,
21:15 a druhý sa lúči so životom zatrpknutý, bez toho, že by okúsil šťastie.
Nie ale preto, že si to zaslúžia, ako to vysvetľujete vy.
/12:6 Veď pokojne stoja domy naničhodníkov a šťastne žijú tí, ktorí sa rúhajú Bohu.
21:30 Zlý býva často aj v dňoch nešťastia ušetrený a cez dni hrôzy zabáva sa.
/21:31 Nikto mu nevyčíta, ako žije, mnohí ho dokonca obdivujú.
/21:32 Keď unavený životom zomrie, zídu sa zástupy a k hrobu ešte postavia stráž!
A ako žijú ľudia čestní a spravodliví? Akú majú odmenu za to, že konajú dobre?
/24:7 Zvyčajne chodia aj v zime nahí, ani prístrešie nad hlavou nemajú.
/24:10 Hoci denne lopotia na poliach bohatých, veľakrát nemajú čo do úst vziať.
/24:12 Často chorí volajú Boha o pomoc, ale on nedbá na ich modlitby.
A ako sa k nim správajú ľudia? Majú aspoň oni zmysel pre spravodlivosť?
12:5 „Hanba nešťastným", myslia si šťastní, „kopanec tým, ktorým sa podlamujú nohy!"
Prečo aj vy, priatelia moji, len rozmnožujete moje utrpenie?
/19:23 Pochopte konečne, čo vám vravím, kiežby to bolo na veky vytesané do skaly:
„Boh neurobil svet spravodlivý, nerobme si ho sami ešte horším!"
Keď Jób dohovoril, zrazu sa otriasla zem a z nebies zaburácal strašný hlas: "Nemôžem už počúvať vaše hádky, moja trpezlivosť má tiež svoje medze." Nato sa Boh obrátil na Jóbových priateľov: "Zlosť ma rozpaľuje, keď obviňujete môjho najlepšieho služobníka. Ak si chcete zachrániť holý život, choďte do chrámu a obetujte sedem býčkov a sedem baranov. Možno potom zabudnem, že ste o mne nehovorili správne ako môj služobník Jób." Elífaz, Bildád a Sófar odišli a urobili, ako im prikázal Boh.
Samotného Jóba Boh štedro obdaroval. Vrátil mu zdravie a všetko, čo mal predtým zdvojnásobil. Vtedy sa k nemu vrátila manželka a príbuzní sa s ním pomerili. Boh mu znova doprial desať detí - sedem synov a tri dcéry. V celej krajine neboli takí urastení mládenci a také krásne dievky. Jób všetkým vystrojil veľké a bohaté svadby a zakrátko sa tešil z vnúčat. Žil šťastným životom v kruhu svojej rodiny ešte veľa rokov, až kým spokojný a nasýtený životom neodišiel z tohto sveta.
POZNÁMKA:
Čitateľ, ktorý prišiel až k týmto riadkom, bude asi sklamaný, že sa stal objektom malej mystifikácie. Keďže som predpokladal, že v dnešnej dobe ľudia vyhľadávajú hlavne senzácie, zaradil som v úvode mnou vymyslenú tlačovú správu. Žiadny objav pôvodného znenia Knihy Jóbovej sa nekonal. Text je mojou voľnou parafrázou pôvodného biblického príbehu napísanou už v roku 1987. Z pôvodiny som vybral asi tretinu textu a tú som nanovo usporiadal s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu logickú i formálnu dokonalosť.
Použil som nasledovné preklady Knihy Jóbovej:
1. Biblia, preložila komisia Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v., Londýn 1979
http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/job/index.html
http://www.ceit.sk/wwwisis/biblia.htm
2. Kniha Jóbova, preložili V. Závada a S. Segert, Praha 1968
3. Bible, preložili komisie Ekumenickej rady cirkví v ČSR, Stuttgart 1984
4. Písmo sväté, preložila Biblická komisia pri Spolku sv. Vojtecha v Trnave, Bratislava 1969
http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=20
5. Svätá biblia, preložil J. Roháček, Bratislava 1969
http://www.ceit.sk/wwwisis/biblia.htm
Pri číselnom označovaní dvojverší som sa pridržiaval evanjelického prekladu z roku 1979. Neoznačené dvojveršie nemá predlohu v Biblii, dvojveršie s číslom v zátvorke je parafrázou podobne ako úvod a záver.
