Ankara je hlavné mesto Turecka od roku 1923. Atatürk (otec Turkov), zakladateľ súčasného Turecka, premiestnil hlavné mesto z Istanbulu do malého mesta v strede krajiny. Prečo? Istanbul leží veľmi blízko gréckych hraníc a v čase vojny s Gréckom vládlo nebezpečie, že by bol Istanbul obsadený z mora. Taktiež chcel vedenie krajiny priniesť bližšie ľuďom. V súčasnosti má Ankara 4,4 mil. obyvateľov.
Pri Atatürkovom mauzóleu
30 cm snehu a -22°C
V deň môjho príletu bola v Ankare snehová kalamita. Pre husté sneženie sme krúžili pred Ankarou pol hodiny. Keď sme pristali, videl som, že som urobil chybu keď som si nevzal topánky na zimu. Nečakal som, že sa v Turecku budem brodiť v 30 cm snehu. Doprava kolabovala, odhŕňače som videl len pár, o sneh na chodníkoch a v bočných uliciach sa nikto nestaral. A tak to bolo až kým sa postupne neroztopil v ďalších dňoch. S mojimi hostiteľmi sme sa sánkovali na igelitkách dole ulicou. Musím však priznať, že také množstvo snehu tu nemajú často, toto bol taký akýsi jeden z extrémov tohtoročnej zimy.
Ďalší extrém prišiel o týždeň s príchodom ,,ruskej,, zimy. V noci teplota klesala až k -20°C a cez deň -7°C. Minimum bolo -22°C, zatiaľ čo v Moskve bolo v tú noc -25°C. Avšak bežná denná teplota v zime tu je okolo 0°C a v lete 30°C.
Zima v Ankare
Administratívne mesto
Ankara má medzinárodné letisko, ktoré patrí medzi najmodernejšie, aké som kedy navštívil. Letecké spojenia sú napr. z Viedne, 60-90€ za najlacnejšiu jednosmernú letenku. Do Ankary sa môžete dostať aj vlakom. Na trati Ankara - Eskesehir a Ankara - Konya premáva rýchlovlak splňujúci západoeurópske štandardy. Momentálne vlakové spojenie Istanbul - Ankara nefunguje, pretože sa renovuje trať pre rýchlovlak. Najpopulárnejšou dopravou v Turecku je autobus. Množstvo dopravcov si konkurujú autobusmi, ktorým sa vyrovnajú najnovšie autobusy od Student Agency.
Výhľad na celú Ankaru
Ak by ste tu prišli na individuálnu turistiku, bude to náročné, pretože v tomto administratívnom meste nie sú na turistov zvyknutí. Turistické značky nájdete veľmi ťažko. Najľahšie je zapamätať si názov miesta v turečtine a nejako nájsť značku vedúcu k nemu. ,,Vystopovať,, turistické centra je ešte ťažšie. Mne sa to podarilo zistiť až v diskusii na couchsurfing.com. Ľudia na ulici veľmi po anglicky nevedia (veď kde vedia okrem severských štátov a Holandska ...). U mladých ľudí vyzerajúcich inteligentne je šanca omnoho väčšia, pretože na dvoch ankarských univerzitách je štúdium v angličtine.
Historická zrenovovaná časť
Lacnota a dobrota
Čo Vás však veľmi prijemne prekvapí je, že všetko je lacnejšie než u nás. Žiaľ alkohol a pizza je 3x drahšia. Veľmi dobre sa najete z döneru kebab. Ten stoji s ayranom (chutný napoj z jogurtu, vody a soli) 4,50 TLR (2 €) Rozhodne musíte ochutnať aj iné veľmi dobre jedlá, ktoré u nás nemožno nájsť: lahmacun, manti, köfte, ... alebo úžasné zákusky: baklava, pişmaniye, helva ... . Neviem však pochopiť, ako je možné, že v Európe je kebap výborný kdekoľvek, no v domovskej krajine je ťažké nájsť kebap na rovnakej úrovni. Ako keby Taliani mali lepšie pizze v Nemecku než v Taliansku.
Čo uvidíte v uliciach? Rozdiel oproti Európe je, že každý Váš krok na ulici, nech ste kdekoľvek, lemujú malé rodinné firmy, kaviarne, reštaurácie, atd. Už na ulici sa Vás snažia aspoň očami zastaviť obchodníci, aby Vám čo najlepšie naplnili Vaše potreby a predviedli lepší servis než konkurencia. Pri pomalej chôdzi okolo cesty na Vás potrubujú taxikári, aby ste využili aj ich služby. Mimochodom, kilometer jazdy v taxíku stojí približne 2,5 TLR (1€). Na významných miestach stoja policajti so samopalmi a vládne budovy lemuje plot s vojakmi na stráži. Lepšie je ich nefotiť. S mojou palestínskou (kurdskou) šatkou okolo krku som doslova cítil, ako pútam ich pozornosť. Na druhej strane, neraz mi pomohli nájsť cestu začiatočníčkou angličtinou.
Prebýval som u kamarátoch v paneláku na sídlisku, ale aj v typických apartmánových domoch. Sídlisiek nie je veľa. Ich paneláky majú krajšiu architektúru a výbavu bytov, ale ich okolie je depresívnejšie než u nás. Žiadna zeleň a ihriska, len paneláky vedľa seba. Najtypickejšími obytnými stavbami sú apartmánové domy. Ich architektúra a výzor je jedinečný, nikde nenájdete podobné dva. Predmestie Ankary sa rozvíja veľmi rýchlo. Zatiaľ čo pred 20-timi rokmi tam boli chatrče, dnes sú všade práve tie apartmány a supermarkety.
Sídlisko
Predmestie s apartmánovými domami
Mestská doprava nemá žiadny rozpis. S metrom sa cestuje ľahko, nevýhodou je, že dlhoročné plány na jeho rozšírenie nie sú dokončené. Cestovať s autobusmi bez pomoci je pre našinca stresujúce. Prijemnou skúsenosťou je, že ich môžete zastavovať ako taxíky a na požiadanie vystúpiť na vhodnom mieste (trebárs aj počas červenej na križovatke).
Ľudia
Ženy sú veľmi milé a sympatické. Medzi tmavými typmi sa mihali aj blondíny. Ak ste na stredomorské ,,opálené,, typy budete ako v nebi. Sklamaný som z toho, že muži sa správajú voči nim arogantne (česť výnimkám). Je veľmi zvláštne to, že v Európe turecké ženy bežnejšie nosia šatky, zatiaľ čo v Turecku sú viac emancipované, módne a so šatkou ich v uliciach nechodí tak veľa. Na vlastnej koži som pocítil veľký rozdiel medzi tradicionalistami (nacionalisti a pobožní Turci) a pokrokovými Turkmi (socialisti a liberáli). Od tej prvej skupiny som sa naučil veľmi veľa o Turecku, tradíciách, kultúre, ... ale pri druhej skupine som sa cítil uvoľnene, pijúc pivo alebo raki, počúvajúc rokovú hudbu alebo pop a kecať o hocičom ako s bežnými Európanmi. Ich vnímanie problémov a sveta by si zaslúžilo iný článok. Slovensko poznajú Turci oveľa lepšie než niektoré národy počas môjho cestovania po Európe. Žiadne Slovinsko alebo Československo. Pekne Bratislava a Tatry, Stoch a Vittek. Futbalisti nám robia veľmi dobré meno v tureckej futbalovej lige.
Profil Stocha v magazíne Fenerbahçe
Nech máte pocit z Ankary všelijaký, snažil som sa Vám ju priblížiť čo najreálnejšie. Každopádne, v Ankare sa ukrýva množstvo historicky, kultúrne, ale aj turisticky cenných miest. Tu sú napr. tie najdôležitejšie, ktoré by ste určite mali v hlavnom meste Turecka navštíviť: mauzóleum Atatürka, množstvo múzeí o histórii Anatolie a vzniku tureckého štátu, parky (Atakule, lunapark) ....
