Slavomír Ogurčák
Odkaz slovenskému ľudu - Páči sa mi, ako bojujeme s „kovidom“
Ak sa vám ten nádpis páči alebo nie, myslel som ho ironicky. Poznám sa s veľa ľuďmi v zahraničí, ale vždy som radšej ticho, ako sa zmieta táto hnusoba u nás.
Kedysi idealista, dnes realista, vášnivý cestovateľ, Zoznam autorových rubrík: Zahraničná politika, Európska únia, Ekonómia, Spoločnosť, Cestovateľské, Nezaradené
Ak sa vám ten nádpis páči alebo nie, myslel som ho ironicky. Poznám sa s veľa ľuďmi v zahraničí, ale vždy som radšej ticho, ako sa zmieta táto hnusoba u nás.
Pred niekoľkými dňami som ukončil pracovný pomer a pobyt vo Varšave. Žil som tam 3 mesiace. Je to síce krátka doba, ale dostatočne dlhá na to, aby ste pochopili poľskú dušu.
Tento týždeň zažíva Turecko ťažké časy. Od utorka tam pri protestoch zomrelo 37 ľudí. Tentoraz to nie je za viac demokracie. Prečo? Tentoraz je to o zastavení Islamského štátu, ktorý má svoje chápadlá aj v Turecku. Nielen tam. Ukážem vám, že aj za našimi hranicami.
Horúca téma, ktorá sa v tomto týždni vďaka novým sankciám môže stáť ešte horúcejšia. Žil som v Rusku nejaký čas a pravidelne v dvojmesačných intervaloch sa tam stále rád vraciam. Mám rád Rusko, rovnako mám rád aj Ukrajinu, keďže sa tam narodil môj starý otec. Je dosť smutné, že práve u našich susedov začala nechutná naťahovačka svetových mocí o svoje postavenie. Celý konflikt sa snažím byť nestranný a počúvať dobre podložené argumenty. Ako sa však rozprávam s ľuďmi zo strednej a východnej Európy, desí ma, že nielen média, ale aj ľudové masy začínajú byť sfanatizované čoraz agresívnejším nacionalizmom a namiesto svojich problémov ľudia riešia, čo ich krajine kedysi patrilo a kto ako viac stojí za svojím politikom. Tiež u nás, na Slovensku, ľudia na sociálnych sieťach „v tom majú tiež jasno“. V tomto článku nechcem riešiť, kto je ako vinný, chcem písať o spoločnosti, ktorá začína pripomínať predvojnové roky minulých vojen.
Keďže som ešte stále v Petrohrade, musel som využiť príležitosť navštíviť „mesto hrdinov“ Sovietskeho zväzu a najväčšie mesto za polárnou kružnicou. Ciele som mal jasné, ako sa na toto miesto patrí: vidieť polárnu žiaru, zažiť (takmer) polárnu noc, spoznať miestny život a zaujímavosti. Myslím, že sa mi to podarilo do bodky, preto sa chcem podeliť o moje zážitky alebo jednoducho dať vám tip na atypickú destináciu.
Počas náročného predposledného roku na univerzite som si povedal, že prečo nevypadnúť ešte raz na nejaký čas od toho bláznovstva naokolo. Keďže som sa už učil po rusky, tak som sa prihlásil na výmenný pobyt do Ruska ... a bol som vybraný na polrok do Petrohradu. O momenty typu smiech cez slzy vôbec nie je núdza, preto sa chcem s vami podeliť, ako to tu chodí.
4 177 zranených z toho 43 vo vážnom stave, 5 mŕtvych, 10 ľudí prišlo o zrak alebo o oko, 3 300 zatknutých. To je týždňová bilancia protestov v Turecku. Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan odmieta diskusiu, média sú cenzurované a polícia bije ľudí hlava nehlava. Slovenský premiér Róbert Fico sa včera (piatok, 7.6.2013) stretol v Istanbule s Erdoganom a podporil ho v jeho postoji. Zostal som v šoku ... Toto obhajuje náš premiér.
[Aktualizácie pod článkom] Protesty pripomínajú arabskú jar a slovenské média mlčia napriek tomu, že Turecko je dovolenkovou destináciou 90.000 Slovákov a 200.000 Čechov. V Turecku sa už totiž piaty deň protestuje. V štvrtkovú noc polícia podpálila stany spiacich demonštrantov a zaútočila na nich plynom. Cez deň polícia pokračovala v prehnane hrubej sile a všetky okolité ulice „čistila" plynom, aby sa ľudia nezhromažďovali. Dnes sa k masovým demonštráciám proti autoritárskej vláde pridali veľké mestá v Turecku (Ankara, Izmir, Antalya, ...) a v Európe (Brusel, Praha, Berlín, ...). Slovenské ministerstvo zahraničných vecí ani naše zastupiteľstvá v Turecku doteraz nevarovali občanov o nepokojoch.
Zdá sa, že "problém" s tureckými imigrantmi je zažehnaný. EÚ ekonomicky tak stagnuje, že Turci odchádzajú späť do svojej domoviny, kde vidia lepšie šance na uplatnenie sa a lepšie ekonomické vyhliadky pre svoj biznis. Či je to pre nás dobrá alebo zlá správa, nechám na Vaše posúdenie ...
Na internete začala kolovať myšlienka Eduarda Chmelára odsudzujúca prácu novinárov o podrobnom spravodajstve z vyčíňania hurikánu Sandy v USA a odignorovaní informovania o škodách a mŕtvych v karibskej oblasti (hlavne Kuba, Haiti). Link priamo na jeho odkaz je TU a kto nemá Facebook, tak to bolo prevzaté aj TU. Pri všetkej úcte k Chmelárovi si myslím, že to so svojimi anti-americkými postojmi prehnal, keď takto emocionálne zmanipuloval mnoho (mladých) ľudí a poštval ich proti novinárom, ba až vyvolal nové konšpiračné teórie o ovplyvňovaní médií Sorosom a Bilderbergom o súcitení s USA či ovplyvňovaní počasia vládou.
Do Ankary chodievam často, pretože tu býva a pracuje moja priateľka, ktorú som spoznal pred rokom a pol na Erasme (výmennom univerzitnom pobyte) v Nemecku. Myslíme to spolu vážne a aj vďaka tomu náš vzťah funguje na vzdialenosť takmer 2.000 kilometrov. Tentokrát som využil prázdniny a prišiel som tu na mesiac. Rád by som sa s vami podelil, ako tu beží život a čo tu očakávať, ak by ste tu raz zavítali.
Európou sa v tomto čase okrem krízy preháňa aj tsunami marxizmu a nezmyselných socialistických opatrení. Boli by sme veľmi prekvapení, keby Slovensko odolalo, no ... nesklamalo. Hospodárska kríza sa stala ideálnou príležitosťou pre štát hlbšie ovládnuť spoločnosť a populistickými návrhmi dávať falošnú nádej zmäteným občanom. Obľúbenosť ľavicových strán stúpa, no hospodárstvo kolabuje aj s miliardovými balíčkami ďalej. Novým ,,impulzom,, na oživenie ekonomiky má byť šrotovné. Ma však logiku?
Pre väčšinu Slovákov je Zakopane neznámym mestom na druhej strane Tatier. Pre Poliakov je obľúbeným centrom tatranskej turistiky a zimných športov. Tak som ho teda išiel navštíviť.