Neogotická veža bola postavená v rokoch 1892 - 1894 podľa plánov budapeštianskeho architekta Imricha Steindla. Stojí na pôvodných stredovekých múroch a môžeme o nej povedať, že patrí medzi najcharakteristickejšie časti siluety nášho mesta. Zaujímavosťou na veži je aj to, že má sedem ciferníkov. Tri sú v spodnej a štyri v hornej (novšej) časti. Spišiakom už dávno prischol prívlastok "šlepí". Medzi domácimi koluje aj príbeh, ktorý tvrdí, že šlepí Spišiaci nedovideli na horné hodiny a preto museli na vežu dať ďalšie ciferníky nižšie.
Veža je prístupná verejnosti a určite aj Vám napadla pri stúpaní hore otázka, koľko schodov sa tu nachádza. Aby som ukojila našu zvedavosť, opýtala som sa aj na to. Je ich presne 155. Ak sa Vám podarí dostať úplne hore, kde sú štyri balkóny, naskytne sa Vám nádherný výhľad nielen na samotné mesto, ale aj na najdlhšie námestie šošovkovitého tvaru v strednej Európe, Vysoké Tatry či Slovenský raj.
Za jednu z najkrajších častí veže sa považujú sochy štyroch evanjelistov, ktoré sú umiestnené v neogotických baldachýnoch nad úrovňou balkónov. V každom jednom z tých štyroch rohov sa nachádza jedna socha - Marek, Lukáš, Ján a Matúš, zobrazení v nadživotnej veľkosti.
V kostolnej veži sa nachádza aj najvyššie položená zvonica, v ktorej visí päť zvonov. Najväčší, Urban, odbíja každú celú hodinu. Druhý najväčší zvon je Concordia, ktorý odbíja štvrťky - každých 15 minút. Ak sa otočíme na druhú stranu, uvidíme dva zvony visiace nad sebou - dolný Peter a horný Medián. Tie sa používajú pri bohoslužbách, na Anjel Pána a pri rôznych cirkevných obradoch. Úplne vzadu vo výklenku sa nachádza najstarší a zároveň najmenší zvon, ktorí naši starí rodičia nazvali Šmertný zvon alebo Umieračik. Je to jeden z posledných zvonov, ktorý sa podarilo zachovať do dnešných dôb, keďže pochádza z 15. storočia. Bol uliaty ešte v dielni Majstra Konráda, ktorý v 14. storočí preslávil Spišskú Novú Ves široko ďaleko tým, že tu založil jednu z najvýznamnejších zvonolejárni na Slovensku. Urban, najväčší zvon, váži viac ako 5 ton a priemer spodnej koruny je 206 centimetrov. Najmenší zvon, Umieračik, váži iba niečo cez 500 kíl a priemer spodnej koruny je 92 centimetrov. Zvonkohra, ktorú môžeme v súčastnosti počuť z veže, je už reprodukovaná hudba.
Na treťom poschodí môžeme nájsť tikajúci hodinový stroj. Ten je zaujímavý práve tým, že dokáže ovládať a posúvať všetkých sedem hodín naraz z tohto jedniného miesta. Nie je pôvodný, nachádza sa tu približne od polovice 20. storočia a bol privezený z Moravy. Majstri hodinári ho nastavili tak, že dnes sa už nemusí ručne naťahovať, lebo v minulosti to takto bolo. Musel tu byť hodinár, ktorý sa o to pravidelne staral.
Vo veži môžeme uvidieť aj fotografie, ktoré nám ukazujú ako sa postupne veža v čase vyvíjala. Väčšinou sú to fotky z prelomu 19. a 20. storočia. Výnimku tvoria hneď prvé dve fotky, kde vidíme pôvodnú barokovú vežu, zachytenú v plameňoch. Na ďalšej fotografii už vidíme vežu v procese obnovovania, obstavanú lešením. Zaujímavosťou na záver je aj to, že kostolná veža v čase svojho dokončenia, na konci 19. storočia, bola jednou z najvyšších budov v Uhorsku.
Ak ste doteraz stále nevystúpili na najvyššiu slovenskú kostolnú vežu, vrelo Vám to odporúčam. Celé miesto dýcha históriou, dopĺňa to nádherný výhľad a precízny výklad sprievodkyne.
