Nič som nerobila,iba som sedela a vnímala všetko okolo seba.Všimla som si,že je okolo mňa divne veľa zamilovaných párikov.
Videla som pár túliaci sa k sebe,vnímala som pár ,ktorému sneh padal rovno na špicky nosov, ale zazrela som aj pár ,ktorý bol od seba vzdialení a v ich medziovzduší visel negatívny otáznik.
Vytiahla som notebook a začala premýšlať i písať.Napadla ma otázka...Do akej miery sme schopní prehliadať chyby našich partnerov?No do akej?Podľa mňa dovtedy kým sme slepo zamilovaný, alebo dovtedy kým nás dotyčný neprestane baviť.Ved ked je človek zamilovaný nepripustí si chyby partnera,ved správna láska vidí iba dobro a všetkému zlému sa oblúkom vyhýba.A to je na láske pekné.Ale čo tí,ktorí majú partnera iba preto aby ho mali.???No tích pokiaľ prestane baviť polovička sú po ich rozchode schopný na povrch sveta vytiahnuť aj veci,chyby ktoré nikdy ani neboli ani nebudú. A to je tá horšia varianta.Lebo potom sa má o čom kecať v krčmách,caffe baroch i kostole.Počula som i videla pár zaujímavých vzťahov.Veľa skvelých s otrasným koncom a veľa falošných s koncom žiadnym.Jedno je však isté,vzťah nezakladá na chybách druhých.V správnom vzťahu o to nejde.Tam ide o to spraviť si z tích chýb srandu,alebo sa snimi naučiť žiť.Máte iba tieto dve možnosti alebo potom tretiu.Tretia možnosť je rozchod a nájdenie si dokonalejšieho partnera teda dokonalejšieho,dokedy?možno o mesiac do plusu ako stým bývalím...
Ale aj tak,sa občas prehliadať chyby oplatí,a nielen vo vzťahoch zaľúbených.Aj ja som čašníkovy (Karol-26 preč,vysoký,hnedovlasý)prehliadla,že mi miesto malinovo-mätového priniesol smotanovo jahodový čaj.A stálo to zato,lebo som prišla na novú skvelú chuť.Ved vám vravím,že maličkosti tvoria svet a aj tie male chybičky tiež...
