A vlastne vo veľa prípadoch sa pravda nehovorí.Netočte hlavami,je to môj názor,môj blog.Ja viem ako to myslím,nepáči?Napíšte komentár,je demokracia ved viete...
Hlavne vo vzťahoch sa pravda,nehovorí.Niekedy aby ste neublížili inokedy ,aby ste na budúce/budúcu zapôsobili.Ale toto zas nerobí každý,iba niektorý.Ved už len ked je reč vo vzťahu o tom,koľko partnerov mal pár pred tými aktuálnymi.Pokiaľ povieš pravdu,vyjde to bud tak,že je to málo,čiže vyjdeš ako chudák,ktorý nemal na viac,alebo vyjdeš ako ojebávač,že toľko žien respektíve mužov si reálne aj tak mať nemohol.A ked aj áno,tak teba potom nechcem lebo si úbohý sukničkár/záletník.A pravda sa nehovorí ani v spoločnosti,teda v určitých kruhoch.Ved ked ste v nobl reštaurácii s nobl partou,s ktorou sa nestretávate iba raz za uhorský rok,a padne otázka čítali ste ja neviem Hlavu 22?No kto z vás by povedal,že nie,ani neviem,čo je to zač,ked všetci ostatný nadšene prikyvujú hlavami a zalomujú rukami,že nikdy nič lepšie nečítali.A vy poviete,že to bola kniha vášho života,pritom na druhý deň si už ani otázku nepamätáte.Ale je to vpohode,50% z tej partie,tiež klamalo verte mi.Som si istá.No a potom je tu daľší fakt,týkajúci sa vzťahu i spoločnosti.Krásny príklad:Prídete prvýkrát k svojej potencionálnej svokre na večeru,celá rodina je nadšená a pripravujú pre vás len to najlepšie.Nakoniec sa dostane na stôl také jedlo,z ktorého vám je na grcanie,pozor nie na milé,jemné zvracanie ale rovno na grcanie už len pri pomyslení na to jedlo.To nič,ved vy vydržíte,láska vydrži všetko,no nie?A tak vám svokrička naberie celý tanier tej gebuziny,vy ju ztlačíte aspoň do krku aj to len pomocou vody a nakonci úctihodne zahlásite,že lepšie ste v živote nejedli a bez receptu sa domov ani nepohnete.No ,vlastne sa vám snažím vysvetliť jedno,že všetci klameme.Aj ked sú to nevinné decké klamstvá a veľakrát je to iba pre dobro veci.Aby sme zapadli,aby sme boli cool a šik,aby nás mali radi,aby si o nás mysleli,že sme skvelý a nenahraditeľný.Teraz sa netvárte nahnevane,zaskočene,urazene ked som vás nechtiac prekukla,mne je to vlastne srdčne jedno,čo robíte.A vlastne na takejto pravde fičím aj ja,síce ešte nie celkom v tej vzťahovej podobe,ale so spojením jedla určite.Raz sa mi stalo,že sme boli u rodiny na obede.Teta milá,uvarila hurku a zemiakové pyré,lenže to mi dáko nešmakovalo.Viete vaša kuchyňa je vaša kuchyňa.Vtedy som dakovala Bohu,že vymyslel niečo také ako obyčajnú vodu.Iba z jej pomocou som to zvládla prehltnúť,prehltnúť,nie zjesť.A to som si nabrala fakt len to najmenej ,čo sa dalo.Takže toľko z mojej úvahy,to bolo okienko na zamyslenie...P.s-česť všetkým výnimkám,naozaj je to rarita v dnešnom svete!
