Prečo som doteraz nevystúpil na najvyšší vrch Slovenska, ktorý má „len“ 2 655 m n. m., teda menej než viaceré kopce, ktoré som zdolal?
Dôvod je jednoduchý. Jednak som len turista, nie horolezec, exponované terény ma príliš nevábia, ale predovšetkým sa musím riadiť zákonmi a v TANAP-e šliapať len po značených turistických chodníkoch. A keď sa ich zásoba minula, teda keď som prebehol vari po všetkých, už ma to akosi do tých našich veľhôr neláka. V minulosti, ešte v časoch socialistických, ma odpudzoval aj nával na chodníkoch a vtedy som sa radšej vybral do tichej a lacnej divočiny rumunských Karpát. Na Gerlach by som však vyšiel rád, ale... Výstup naň je možný len so sprievodcom, s horským vodcom. A ten nie je zadarmo, ba nie je ani lacný. A tým pre mňa momentálne nedostupný.
Takéto problémy zo zahraničných hôr nepoznám. V Alpách mi nikdy nikto nevelil, kam môžem a kam nesmiem ísť. A možno je v nich väčší poriadok ako v Tatrách. Samozrejme, človek - ak ide do rizika - si musí uvedomiť, či má na to, aby zdolal ľadovec alebo železnú cestu, ale je to len a len na ňom, prípadne na partii. Iná vec je, pochopiteľne, keď svoje sily a schopnosti nejaký odvážlivec prešvihne. Vtedy je poistenie naozaj na mieste. A ubytovanie napríklad v Alpách? So stanovaním žiadne problémy (samozrejme, ak nejde o veľkú skupinu) a na chatách bez problémov 50-percentné zľavy na preukaz KST (Klub slovenských turistov), a to aj vtedy, keď chatár tú našu turistickú organizáciu nepoznal. A keď nám na chate na vrchole Rittner Hornu (2 270 m n. m.) s fantastickým výhľadom na Dolomity ponúkli nocľah za 6 €, tak už bolo zbytočné zaujímať sa o zľavu.
Na tejto chate na vrchole Rittner Hornu v južnom Tirolsku ponúkajú turistické ubytovanie za 6 €
Samozrejme, takéto lacné ubytovanie a s ním súvisiace služby využívajú len turistickí „klasici“. Väčšina návštevníkov hôr má zrejme vyššie nároky. A napokon sú takí, ktorí vyžadujú luxus.
Teda na Gerlach nemám nárok. Naň môže ísť ten, kto na to má. Predovšetkým peniaze, fyzička či technická zdatnosť je až na druhom mieste. (Stretnúť - napríklad - takých Kórejčanov pod vedením horského vodcu na exponovaných stenách v Alpách je veľmi zábavné.) Nuž, a tak sa niekto môže na koňoch preháňať aj po Štrbskom plese a urobiť z toho šou akože aj pre bežného smrteľníka. Tá samotná zábava ma ani tak nedráždi, netvrdím, že by tým vznikla nejaká škoda na tatranskej prírode, myslím si, že ochrancovia z TANAP-u to ustriehli, že sa postupovalo s citom a že tým neubudlo z tatranských krás. Skôr ma irituje to, s akou hrdosťou sa prezentujú v médiách tí, ktorí si takúto zábavku môžu dovoliť a sumy, ktoré údajne táto sranda stála. (Alebo ich radovánky prezentujú médiá bez vedomia aktérov, aby sa stali pre čitateľov a divákov zaujímavejšími?). Včera o tom podujatí bola exkluzívna reportáž na jojke. Priznám sa bez mučenia, že som pri nej zadriemal. Možno k tomu prispelo aj nemasné-neslané rozprávanie Patrika Tkáča. Ale dozvedel som sa, že to všetko robia pre propagáciu a rozvoj tatranského turizmu. Nuž, krivdil by som organizátorom, keby som tvrdil opak. Takéto divadlo môže byť impulzom a môže na Tatry upozorniť. Ale podľa mňa k propagácii Tatier by prispelo aj to, keby sa stal Gerlachovský štít voľne prístupným kopcom, samozrejme na spôsob alpských železných ciest. K propagácii Tatier by prispelo aj to, keby sme ich neponúkali len snobom, ale aj bežnému Slováčikovi. Ako som sa dočítal aj na niektorých blogoch, služby v Tatrách však nie sú na takej úrovni, ktorá by prilákala jedných i druhých (teda tých s plnou i tých s tenkou peňaženkou) a predovšetkým by ich presvedčila o tom, že sa do Tatier oplatí vrátiť. Opakujem, že tie názory na služby v našich veľhorách mám len z druhej ruky, teda z blogov, tlače a z rozprávania priateľov, no nemám dôvod im neveriť, hoci na druhej strane verím, že ak by sme sa vybrali z Podbanského na Javorinu, našli by sme aj pozitívne príklady.
Ale ktovie? Nebudem sa diviť, ak si raz tí najšikovnejší z nás v rámci propagácie zahrajú na Gerlachu gorodky. U ruských štamgastov by si tým určite šplhli. A my sa môžeme na náš najvyšší kopec aj naďalej dívať pekne zdola. Ešteže je taký sympatický.
Pohľad na Vysoké Tatry s dominantným Gerlachovským štítom z lúk Doštianky, ktorými prechádzame pri túre z Vikartoviec na Kráľovu hoľu
