Tisícročné spolužitie s Maďarmi a kratšie, ale intenzívne spolužitie s Čechmi, prinieslo aj to, že mnohé osobnosti vedeckého, literárneho či športového sveta máme spoločné. Jozef Szabó síce nepatrí medzi tie známejšie persóny, ale práve po ňom je pomenovaná skala nad dedinou Lehôtka pod Brehmi na strednom Pohroní na okraji Štiavnických vrchov. Tento rodák z Kalocse vyštudoval na banskoštiavnickej akadémii, stal sa uznávaným odborníkom a pedagógom, bol rektorom peštianskej univerzity. Vo svojom výskume sa venoval aj rudnatej Banskej Štiavnici a jej okoliu, čo zhrnul v práci Geologický popis okolia Banskej Štiavnice.
Cesta k Szabóovej skale
Szabóova skala je asi 50 - 100 m vysoké bralo pri vyústení Sklenoteplickej doliny do Žiarskej kotliny. Budujú ho ryolity, ktorých pôvod nachádzame v mladotreťohornej vulkanickej aktivite. Ryolitová láva netuhla rovnomerne. V miestach, kde sa vyliala do jazerného prostredia, chladla rýchlejšie a vytvoril sa z nej perlit, vulkanické sklo, ktoré sa ťaží nad Lehôtkou pod Brehmi a ktoré je známe najmä pre svoje izolačné vlastnosti. Práve perlit patril k stredobodom záujmu ďalšie významného geológa Jána Pettka (alebo Peťka), ktorý pôsobil na štiavnickej Banskej a lesníckej akadémii v r. 1847 - 71 a v roku 1853 vydal Geologickú mapu Štiavnických vrchov. Obaja geológovia majú - podľa sprievodcovských informácií - na skale pamätnú tabuľu. Či je tomu tak naozaj, nestihol som si overiť, musel som sa prispôsobiť partii, ktorá sa ponáhľala za ďalšími miestnymi zaujímavosťami: na Kapitulské bralá a na sklenoteplický Pustý hrad.
Vrchol Szabóovej skaly
Pohľad na juh s vrchom Kojatín
Hliník nad Hronom
ˇ
Údolie Hrona s Vtáčnikom na horizonte
Szabóova skala je našou najstaršou geologickou rezerváciou. Pod zákonnú ochranu sa dostala už v r. 1907 a o rok neskôr na ňu umiestnili nápis Szabó szikla. Nápis tam už síce nie je, no názov Szabóova skala sa ujal, ale ktovie, či sa nenájde nejaký mudrc, čo si zmyslí skalu premenovať. Rezervácia, ktorá dnes zaberá 11,9 ha, chráni nielen nevšedný geologicko-geomorfologický výtvor, ale aj cenné rastlinstvo a živočíšstvo teplomilného charakteru. Oproti, na druhej strane potoka Teplica, je ďalšia rezervácia Bralce, kde vládnu iné mikroklimatické pomery a tak sa tam v nízkej nadmorskej výške môžeme stretnúť aj s takými rastlinnými druhmi, ktoré sú typické pre vyššie hory, ako sú napríklad čučoriedky alebo brusnice.
Ako som už spomenul, Szabóova skala je budovaná ryolitmi, ktorých veľkolom sa nachádza na druhej strane Sklenoteplickej doliny. Ryolit sa využíva ako stavebný a dlažobný kameň, z neho je aj kalvária a ďalšie sochy v blízkom Hliníku nad Hronom. Názov absolútne nesúvisí s blízkou žiarskou hlinikárňou. Hliník je starobylá obec s prvou zmienkou o svojej existencii už v roku 1075. V minulosti sa pýšila skvelými kamenármi, ktorí mali kvalitný kameň - ryolit - po ruke, vari kilometer od dediny.
Z ryolitu je kalvária v Hliníku nad Hronom a z tejto horniny vyrábali aj mlynské kolesá
Na Szabóovu skalu, ktorá pri svojej nadmorskej výške 363 m vari sto metrov čnie nad nivou Hrona, vedú z Lehôtky pod Brehmi žlté turistické značky. Výstup to nie je náročný, aj dieťa ho zvládne asi za pol hodiny. Pravda, ak tam pôjdete s deťmi, treba im venovať zvýšenú pozornosť, lebo pád dolu kolmou stenou by znamenal neodvratnú tragédiu.
Od kríža, ktorý dnes označuje vrchol Szabóovej skaly, sa otvára pohľad do Žiarskej kotliny, ktorú na druhej strane lemuje hrebeň Vtáčnika. Z krátkej vychádzky na zaujímavé bralo sa môžeme vrátiť do Lehôtky pod Brehmi, ale v prípade, že nie sme viazaný návratom na túto dedinu (teda na auto) a máme dostatok času a chuti, môžeme pokračovať po zeleno značenom chodníku do Sklených Teplíc.
