Podľa tejto zmluvy mesto poskytlo reklamné materiály spoločnosti s r. o., ktorá sa zúčastnila víkendovej prezentácie v Mníchove. K tomu jej pridalo 5 000 € ako odmenu za propagáciu mesta, čo mala spoločnosť zdokumentovať fotografiami.
A prečo to nechcem obšírne komentovať a radšej zostať slušným? Nuž, jednak za 5 000 € si viem predstaviť aj hodnotnejší výlet ako do Mníchova, jednak sa trošku na propagácii Zvolena podieľam (ako príklad ponúkam odkazy na webové stránky, napr.: http://www.turistika.sk/turisticke-ciele/detail/zolna, www.sliacky.blog.de, http://www.turistika.cz/cestopisy/vylet-k-certove-skale-turistika-v-okoli-zvolena-iii, http://www.cestovatel.cz/clanky/zvolensky-pusty-hrad/, http://www.hobbyportal.sk/historia/dejiny/ludovit-stur-a-zvolen, viaceré moje veci sa objavili aj na tomto blogu). Bez nároku na nejaký „bakšiš“ z mesta! Ani - napríklad - na publikáciu - vlastivedno-turistického sprievodcu po Pustom hrade (spolu s publikáciou o Zolnej si ju môžete prečítať na www.proregion.sk medzi publikáciami). Ak niečo chcem, musím sa doprosovať sponzorom.
Nuž, sme si v tom Zvolene všetci rovní, len niektorí sú o nejakú tu stovku eur rovnejší.
Pred mesiacom krachli Zvolenské noviny. Vydávala ich stopercentná (alebo „stopercentná“?) mestská spoločnosť s r. o. Robil som v nich necelý rok a odišiel som z nich aj preto, že nebol záujem písať objektívne, ale sa sústreďoval na to, ako dostať dotácie z mestskej kasy. Keby bol niekto zo zodpovedných vtedy zareagoval na moje argumenty (niektoré som zverejnil aj na tomto blogu), mohlo mesto ušetriť nemalé peniaze. A Zvolenské noviny mohli existovať! Nejde len o dotácie, ale aj o to, že konateľ Ján Beňuška dostal do daru spol. s r. o. so základným 200-tisícovým imaním (v slovenských korunách) aj technické vybavenie (predpokladám, že takisto ako dar) a priestory (či za ne spol. s r. o. platila, zatiaľ som sa nedozvedel, ale tipujem, že boli grátis). Žiaľ, kvalita novín upadala. Nečudo, keď nebol záujem o toho, komu by mali byť určené, teda o občana, o čitateľa! Konateľ si zatiaľ v pohode robil svoje fušky, až to dotiahol do krachu s asi 15-tisícovou sekerou (teraz je to už v eurách). Kto ju zaplatí? No predsa mesto, k čomu mu dali poslanci súhlas! Keby som to urobil ja alebo ktorýkoľvek bežný občan, bude ma mesto naháňať po súdoch a pošle na mňa exekútora! Krásne by sa mi k tomu mohli vyjadriť tí, ktorí nezaplatili (možno len zo zábudlivosti) za smeti a prišli o celý mesačný dôchodok! Perličkou môže byť, ako konateľ, ktorý zrejme neodíde bez „primeraného“ odstupného, zdôvodnil fakt, prečo tohto roku išli do mínusu. Príčinu vidí v tom, že inzertný manažér je dlhodobo práceneschopný! Je pravda, že ho začiatkom roka zrazilo auto, ale on - už dôchodca - išiel za inzerciou aj s barlami!
Tu by som mohol končiť, keby príbeh nemal pokračovanie. A keďže práve dnes si pripomíname výročie narodenia Jána Chalupku, myslím si, že keby sa prebral k životu, našiel by v dnešnom Zvolene skvelý námet na svoje Kocúrkovo.
V súvislosti s krachom Zvolenských novín a v snahe ponúknuť riešenie som oslovil mailom všetkých 25 mestských poslancov. Vráťme sa teraz na chvíľu do relácie „Aj múdry schybí“: Koľkí z nich, podľa vás, zareagovali? Nebudem vás napínať: boli „až“ dvaja! Ostatní mňa - a zrejme aj všetkých obyvateľov mesta - majú „na háku“. Netvrdím, že moje riešenie je správne, stopercentné, ale slušnosť káže aspoň odpovedať.
Kocúrkovský dej pokračuje. Do boja o regionálny mediálny priestor sa s veľkou vervou pustila spoločnosť 14press - ako inak - s ručením obmedzeným, ktorá ide vydávať dvojtýždenník Novinky Zvolen. Naštartoval ju fakt, že tohto roku začala vydávať pre Banskobystrický samosprávny kraj „schránkové“ periodikum Náš kraj. O tom, či ho naozaj vydáva v náklade 252 000 kusov, vie zrejme len ona sama, ale ja som tieto noviny ešte v mojej schránke nenašiel a rovnakú skúsenosť má veľa ľudí v mojom okolí. Ale možno je na vine distribučná firma. To v tejto chvíli nie je podstatné. Podstatné je, že chce nahradiť Zvolenské noviny. Oslovili ma ako redaktora, dohodli sme sa na podmienkach, tľapli sme si do dlaní... To bolo v sobotu 10. septembra. V nadšení, že mám poriadnu robotu, som na druhý deň odhlásil moju účasť na jablkovej brigáde v Taliansku (a prišiel som tak asi o 2 000 €). Určite si viete predstaviť moju „radosť“, keď mi v pondelok 12. septembra večer zavolali, že naša dohoda padá, lebo musia na príkaz „zhora“ zobrať niekoho iného, kto píše „lepšie“ (teda z pohľadu svojich chlebodarcov za peniaze daňových poplatníkov). Opäť vám dám hádanku, ktorú zrejme hravo uhádnete: Kto je ten lepší? Nuž predsa konateľ skrachovaných Zvolenských novín! A s ním spoločnosť 14press zdedí ako bonus aj ich priestory v lukratívnom dome služieb. Bude za ne platiť tak ako iní podnikatelia, ktorí tam fungujú?
Viem, viem... Ono to vyznieva ako nariekanie nad vlastnou biedou. Ale snažím sa potláčať emócie a držať sa faktov, preto za týmto príbehom ešte nedávam poslednú bodku. (Možno ju dá zvolenské Mestské zastupiteľstvo 14. novembra).
Medzi dvomi poslankyňami, ktoré zareagovali na môj mail, bola aj zástupkyňa primátora Alžbeta Staníková. (Pre tých, ktorí nie sú v obraze, tak Zvolen je také bohaté mesto, že si môže dovoliť dvoch viceprimátorov). Dohodli sme si stretnutie, z ktorého som odišiel rozčarovaný. Povedala mi, že o dvojtýždenníku nič nevie! Ale predsa na zastupiteľstve 26. septembra to spomenul sám primátor mesta Miroslav Kusein ako perspektívne riešenie! Stáva sa. Dozvedel som sa, že sa samozrejme bude postupovať tak, aby sa do súťaže o pokračovateľa Zvolenských novín mohli zapojiť všetci, ktorí prejavia záujem, a teda aj ja. Či to boli pravdivé slová, ukáže čas.
Pani viceprimátorka mi potvrdila fakt, že aj mestskí úradníci pracujú na projekte, ktorý by mal Zvolenské noviny nahradiť. Malo by ísť o mesačník (pre spresnenie: bohaté mesto Zvolen vydávalo ešte aj občasník Infolisty, ktoré som - naozaj občas - našiel v mojej schránke, tuším to bolo pred voľbami). Ale - podľa slov viceprimátorky - „poslanci s týmto riešením nebudú súhlasiť“. Do prdele, tak načo si potom mestskí úradníci lámu hlavy a zabíjajú čas, keď tak či onak z toho nič nebude?!
V rozhovore s viceprimátorkou som sa dozvedel, že Zvolen počíta dať na kultúru na budúci rok 2 000 €. Predpokladám, že sa v čísle sekla, je to prinajmenšom smiešne v porovnaní so sumou zo zmluvy, ktorou som začal toto moje rozprávanie, i v porovnaní s dotáciami na Zvolenské noviny. Navyše sa bolo treba o túto „podporu“ uchádzať už do 30. júna, takže mám smolu...
Určite za týmto príbehom nemôžem dať bodku, tak som ich napísal radšej tri. A určite môžem počítať s tým, že tieto moje „rúhačské“ reči pocítim na vlastnej kožke. Čo už? Na Slovensku je to tak - a vo Zvolene zvlášť!
