Sídlisko Podborová je jednou z pamiatok na pobyt Sovietskej armády na Slovensku po roku 1968. Bývalé paneláky po nevyhnutnej rekonštrukcii poskytli desiatky bytov, rôznou formou sú využívané aj ďalšie objekty (škola, obchody, pohostinstvá...) Pri zastávke na tomto zvolenskom sídlisku nám udrie do očí najmä jeden objekt, ktorý sa doteraz nedočkal nového využitia a chátra. Je súčasťou komplexu budov, v ktorých sú aj priestory na organizovanie kultúrnych podujatí (bývalé kino). Pred niekoľkými rokmi ich mala v prenájme Armáda Slovenskej republiky, bol tu Posádkový klub armády, ktorý úzko spolupracoval s mestom i inými kultúrnymi organizáciami. Posádkový klub však zanikol a odvtedy sa tu konajú len občasné kultúrne podujatia a vystúpenia (Akademický Zvolen, prehliadka filmov o životnom prostredí, horách a pod.). Smutné je, že Zvolen v podstate na organizovanie väčších kultúrnych podujatí, napr. koncertov renomovaných skupín, má veľmi málo primeraných priestorov. Okrem tohto niekdajšieho ruského stánku je tu len Dom kultúry ŽSR, ale aj ten je kapacitne obmedzený, keďže ho postavili pred viac ako polstoročím podľa vtedajších požiadaviek na kultúru. Divadla Jozefa Gregora - Tajovského má špecifické poslanie a jeho priestory sú vhodné (samozrejme, okrem divadelných a operných predstavení) skôr na spoločenské akcie (napr. oceňovanie významných osobností mesta, stretnutie seniorov a pod.). Obmedzené možnosti sú aj v športovej hale v Neresnici, ktorú mesto chce odpredať. Nuž a o rozostavanej hale na Laniciach pri Technickej univerzite už škoda hovoriť. S jej výstavbou začali s veľkou slávou v roku 2001 a už štyri roky mala slúžiť verejnosti. Po preinvestovaní 180 miliónov Sk (s údajne čistou stratou 100 miliónov Sk) však stavba „zaspala“. Projektant sa zrejme poriadne sekol, keď počítal, že na výstavbu bude stačiť 220 miliónov (alebo tie spomínané milióny neboli využité podľa plánovaného rozpočtu?). Jedným z argumentov, prečo sa nepokračovalo vo výstavbe, bolo aj to, že vtedy bolo treba dať peniaze na záchranu Tatier postihnutých víchricou. Teraz by bolo treba ďalších asi 12 miliónov (ale už v eurách!), aby halu zobudili zo spánku. Osobne som pesimista. Už neverím, že niekto túto „spiacu Ruženku“ zobudí. A nám, Zvolenčanom, zostane toto „koloseum“ ako nehynúca (?) pamiatka. Nuž čo, sme bohatý štát.
Pohľad z Pustého hradu na rozostavanú halu na zvolenských Laniciach
Ale vrátim sa na Podborovú. Na ošarpanej budove je doteraz nápis v azbuke: Dom oficerov sovetskich. Zachoval sa ako pamiatka na pobyt sovietskych vojsk po roku 1968, veď posledný sovietsky vojak od nás odišiel - tuším - v roku 1991. Keď som sa pred niekoľkými rokmi problémom tejto budovy venoval v miestnom periodiku, skontaktoval som sa s novým majiteľom objektu. Ten ho dostal výmenou v rámci reštitúcií. Nemal s ním žiadne plány, veril, že ho rýchlo predá. Nestalo sa. Či požadoval privysokú sumu alebo bol problém niekde inde, neviem, ale faktom je, že pre majiteľa sa stala budova príťažou. Medzitým - ako som sa dozvedel od bývalých redakčných kolegov - majiteľ tragicky zahynul a bádanie nad dedičstvom (a čo kto s ním urobí, alebo chce urobiť) je nad moje blogárske (časové i finančné) možnosti.
V tom čase, vari pred desiatimi rokmi, som sa spýtal zodpovedných pracovníkov mestského úradu aj na to, či sa ten nápis nedá odstrániť. Dozvedel som sa, že to nie je jednoduché, lebo na to treba také či onaké povolenie alebo súhlas. Nuž čo? Vlastne ani mne ten nápis v podstate nevadí, je skrytý na okrajovom sídlisku, a je hmotnou pamiatkou na štvrťstoročie sovietskej okupácie. A tak mi napadlo, že keď sa už ten nápis nedá odstrániť a budova chátra, nebolo by ju možné využiť na zriadenia múzea, ktoré by pripomínalo udalosti z roku 1968? Pre dnešnú mladú generáciu - trúfam si napísať - je august 1968 rovnako neznámy, ako nám - skôr narodeným - (s troškou nadsádzky) napoleonské vojny. Expozície o tom, aké reformné procesy prebiehali vo vtedajšom Československu v 60. rokoch, prečo došlo k invázii „spriatelených“ vojsk, aké boli jej obete, aký bol neskorší normalizačný vývoj, aké škody nám pobyt sovietskych vojsk zanechal a pod., by mali - podľa mňa - významné výchovné poslanie. A o jednu ošarpanú budovu vo Zvolene by bolo menej.
