Šuchocem sa nesmierne unavene domov z práce. Hlava ma už tak nebolí, o to viac ma bolí žalúdok, každým nadýchnutím mám pocit, že to nem dopadne dobre. Krátko a výstižne je mi na nič.
Oproti mne kráča pán s vodítkom, lepšie povedané stojí a čaká. Na konci vodítka malé štvornohé šteňa, Jack - russel. Sadlo si uprostred chodníka a vzpiera sa. Na ksichte sa mi napriek únave a bolesti objavuje úsmev. Za pár sekúnd som pri nich. Šteniatko mi beží naproti, pri zastavím sa. Majiteľ je príjemný, usmieva sa nezamieta keď ho chcem pohladiť. Dozvedám sa, že psík sa volá Jack a má osem týždňov. malý jack sa mi túli k rukám a ja čupím pri ňom a hladkám ho. Prednými labkami sa mi oprie o koleno a priloží svoj ňufák na ten môj. Majiteľ ma uisťuje, že očkovaný. Šteniatko na dôkaz, že porozumelo slovám svojho pána mi vtiskne na rozlúčku ešte jeden bozk. A ja zabúdam na svoju únavu aj bolesť. Na dlani ešte cítim dotyk jemnej srsti a na nose psí čumák.
Milujem zvieratká, mačky psov ,ale už pár rokov, žijem spôsob života pri ktorom nie je miesto domáceho mazlíčka. Z čoho je mi často smutno. Tak chcem poďakovať majiteľovi malého Jacka, že mu dovolil bozky s cudzinkou. A všetkým psíčkarom, ktorí podobným spôsobom poskytujú zopár minút radosti, často cudzím ľudom. Takže ďakujem ešte raz, ani netušíte ako dobre mi to padlo, ani brufeinku som si nedala.
Za peniaze si môžeš kúpiť celkom dobrého psa, ale zavrtenie jeho chvosta si nekúpiš.
