Chvíle zmiešané z bolesti a vášne,
Zanechávajúce stopy, ktoré rieka času nezmyje.
Umenie snívať aj bez spánku,
Lietať vysoko k oblakom, vznášať sa na krídlach nádeje,
Dúfajúc, že svet, tam vonku, dobrý je.
Chvíle v ktorých slová, majú svoju jedinečnú pečať.
Chvíle v ktorých aj pohľad, dokáže slzy vyvolať.
Smiech, ktorej hodnota zmerať sa nedá,
Úsmev priamo z miesta, kde vzniká.
Chvíle, kde maličkosti, stávajú sa pokladom,
Rieka, stromy sa menia na verné publikum.
Chvíle, keď po prvé sa objavuje,
Dotyk pier, chuť nepoznaného, prvé objatie.
Letný vánok, ktorý hladí kvietok,
Meniaci sa na vietor, víchor klátiaci stromy.
Vášeň, ktorú nič neuhasí, chladí a pálí zároveň.
Chvíle, keď slnko sa skryje a vôkol tma panuje,
Túžba zatemňujúca myseľ.
Vôňa rannej kávy, sny zanechané v spálni,
Preteky s časom, nutnosť dať spontánnosti zbohom.
