A vlastne, do ktorej skupiny patrite Vy alebo ja ? Viem, že moje šťastie viem ovplyvniť len ja. Nikto iný ma nemôže učiniť šťastnou. Vlastne šťastím, by sa dal nazvať postoj k určitej situácie, okolnostiam, rozhodnutie, byť spokojným. Je teda šťastie identické so spokojnosťou? Ako sa líši šťastie od radosti nad niečím, čo sa nám podarilo? Dá sa to vôbec diferencovať?
Otázky možno zbytočné a možno nie.
Čo je základom pre šťastie, podmienka bez ktorej šťastie, nemôže existovať? Ak ňou je život, potom by mal byť, šťastný každý kto žije. Dovolím si tvrdiť, že ľudia žijú a predsa nie sú šťastní.
Ak, zdravie je kritériom pre šťastie, potom by zdravý ľudia mali byť šťastný a chorý nešťastní, a predsa to takto, nie je.
Ak, je podmienkou pre šťastie blahobyt alebo jednoducho dostatok prostriedkov na pokrytie potrieb, potom všetci, ktorí majú čo jesť, niečo si obliecť a kde skloniť hlavu , sú šťastní. A predsa, tomu nie je tak, aj keď, každá zo zmienenej podmienky je naplnená, nečiní to človeka šťastného. Mali sme možnosť, počúvať príbehy starých rodičov, ktorí nie vždy mali plné bruchá alebo obuté nohy, tvrdiac, aký boli šťastní.
Z toho mi vyplýva, že šťastie nezávisí na vonkajších faktoroch, ale vnútorných postojov. Je to uvedomenie si vlastnej hodnoty.
Nepopierateľne tu platí aj pravidlo, čím mennej vieš, tým môžeš byť šťastnejší.
