Mohla som mať desať, či dvanásť rokov. Nesmierne rada som sedávala večer vonku na dvore. Len tak sama, alebo s naším vlčiakom. Naši, šli buď spať alebo pozerali telku. Ja som sedela sama v tme a pozorovala hviezdy a lietadla. Oboje ma fascinovalo, vlastne to pretrvalo až dodnes. Lákala ma tá výška a vzdialenosť.Predstavovala som si aké to asi je , sedieť v lietadle a letieť niekam strašne ďaleko.
Neprešlo ani desať rokov a lietanie sa stalo pre mňa bežnou rutinou. Ale často si spomínam na tie večery, keď to bol len sen.
Dnes sa toho veľa zmenilo.Som o mnoho staršia, dvor som vymenila za les, ale obloha zostala rovnaká. Keď pozorujem oblohu, snívam s otvorenými očami, práve tak, ako keď som bola dieťaťom. Dnes už nesnívam o lietadlách. Snívam o tom, že raz budem veľká a bohatá. Veľká duchom a bohatá, tak veľmi, že si budem môcť dovoliť mennej pracovať (alebo nepracovať) a tráviť čas túlaním sa na miestach, ktoré ešte nepoznám, alebo mám rada. Keď raz budem veľká a bohatá postavím si veľký dom. Vlastne tých domov budem potrebovať viacej, aby sa zmestili doňho všetci, ktorí domov nemajú. A ja si zoberiem svoj stan a vydám sa na nekonečný víkend.
Už len 4 krabice a niekoľko tašiek a som vybalená. Ake kým sa dovybaľujem, snívam si, že raz budem veľká a bohatá, veď raz to už vyšlo :)
