Často keď kráčam po ulici sa snažím vnímať to čo sa deje vôkol mňa. Obrazy, zvuky vône, atmosféru miesta, kde sa práve nachádzam. Stáva sa, že zazriem veci, ktoré mi pohladia dušu a vyvolajú úsmev na perách aj po týždňoch. Ako napríklad...
Kráčam okolo jazera, pár krokov predo mnou stojí krásne, asi 10 ročné dievčatko s dlhými blond vlasmi. Na nohách ma korčule a rukami objíma otca vôkol pása, hlavu má pritisnutú na jeho brucho, on jej hladka chrbátik, rozprávajú sa.
Ale nie vždy vidím len veci, ktoré tešia dušu. Často zazriem veci, ktoré vo mne vyvolávajú hnev. Ako napríklad...
Stojím na zastávke, pár krokov odo mňa stojí žena v pokročilom štádiu tehotenstva, v ruke drží cigaretu a spokojne vyfukuje dym. Alebo.. kráčam po ulici, prechádzam popri mladej tehotnej ženy, ktorá drží cigaretu a fajčí. Tento pohľad sa mi stáva žiaľ často.
A tak rozmýšľam nad človekom, ktorý ohrozuje život svojho dieťaťa. Ohrozuje jeho zdravie, lebo má chuť na nikotín. Ohrozuje zdravie toho, kto sa ešte nevie brániť, lebo sa jej nechce bojovať so svojou závislosťou. Ohrozuje zdravie nevinného, lebo predsa je to jej dieťa.
Včera som na internete našla takéto príspevky, je to niečo, čo sa len ťažko chápe. http://www.omimine.cz/home/detail?id=2790
Hovorí sa nesúďte, aby ste neboli súdení. Ale v tomto prípade súdim, súdim každú jednu matku, ktorá vystavuje svoje dieťa ohrozeniu kvôli svojej závislosti, kvôli cigarete, kvôli vlastnej hlúposti a egoizmu. A raz, keď sa koleso otočí a ja budem tá, ktorá bude ohrozovať svoje dieťa, chcem aby ma súdili, aby spoločnosť stala na strane dieťaťa, aby ho ochránili, ak treba aj predo mnou. Lebo fajčenie počas tehotenstva nie je prejavom slobody, ale ohrozovaním zdravia a života dieťaťa.
Shakespeare by povedal, že je tu niečo zhnité v tomto štáte. Ja si myslím, že ak toto mlčky sledujeme, niečo je zhnité v celej spoločnosti.
