Pár sekúnd mi potrvalo kým som vrátila späť do reality. Pozerám na mobil a zrazu je mi všetko jasné. Hodiny ukazujú 18:01, teda práve jej padla. Pani predavačka ,staršia pani, usúdila, že minúta nadčasu je proste niečo neakceptovateľné. Nesúdim ju, nemám právo požadovať, aby niekto kvôli mne urobil niečo navyše. Napriek tomu prvá myšlienka, ktorá mi napadla bola, čo ak by to spravila cudzincovi,(pravdepodobne, nie som prvá ku komu sa takto zachovala), aký obraz by si spravil o našej krajine? Čo by si pomyslel ?
Neviem prečo, mi napadlo práve toto ako prvé. Z časti možno aj preto, že denodenne trávim čas s cudzincami, ktorých sa chvíľami snažím upozorniť na pekné veci, ktoré sa na Slovensku dajú nájsť a vysvetľovaním, že nie všade je to u nás také, keď prídu na rad nepríjemné zaži tky. Nie je to o tom, ako je všade lepšie a krajšie ako na Slovensku. Ani sa mi nechce porovnávať úroveň služieb. Je tomu už pár hodín, čo sa toto stalo, ale ešte ma stále neprešiel ten nepríjemný pocit. Nepríjemný pocit z hrubosti, neslušnosti ani neviem presne, ako to zadefinovať. Nikto mi nekrivdil, nikto ma nepoškodil, napriek tomu mám nepríjemný pocit. Možno to chce viac realistického vnímania , menej naivity a uvedomiť si, že úcta k človečine sa minútu po fajronte už nenosí. Ja viem, že nie všetci sú takí, a že možno pani predavačka mala niečo extra súrne (prekladanie časopisov na inú poličku, do čoho sa pustila, v prvých sekundách môjho prekvapenia).
Tu by možno mala na rad prísť časť, ako sa zaprisahám, ako viac nyšt v tom stánku nekúpim. Ale jedine, čo mi napadlo, je to, že som sa zaprisahala, že si dám viac pozor nato, ako sa správam ku svojím zákazníkom pri fajronte, lebo by som v nich nerada vyvolala pocit, otravnej muchy.
