O Slovensku a pozitívne?!

Štúdium po tridsiatke je šialenstvo samo osebe, ak sa to uskutočňuje na technickej univerzite,potom je to....mega šialenstvo

Mladý človek sa motivuje ľahko, má plnú hlavu ideálov a patričnú energiu na ich zrealizovanie. Tridsiatnici a štyridsiatnici sa motivujú ťažšie, musia každodenne zápasiť nielen svojou únavou a deficitom spánku, ale aj s démonmi, " toto predsa viem".
Študujem niečo v čom mám 8 ročnú prax, takže pri niektorých predmetoch som bola viac než skeptická. Každú vetu si človek vzťahuje na prax a jeho očakávanie, že sa naučí niečo nové, je dosť malé. Nie preto, že všetko vie, ale skôr preto, že to čo vedel mu doteraz stačilo, alebo si to len myslel.

Myslím, že som počula minimálne tisíc krát, ako slovenské univerzity nemajú úroveň. Ako čas strávený na prednáškach bol zbytočný a neprínosný a prednášajúci "mimo realitu". Sú to silné slová, predsa znejú často a miestami aj oprávnene.

A tak po absolvovaní prednášok z manažmentu musím konštatovať, že na našej fakulte to tak nie je. Zúčastnila som sa prednášok, ktoré mi priniesli nové informácie. Boli to prednášky, ktoré ma zaujali svojím obsahom a hlavne spôsobom ako boli prezentované.
Možno môj postoj na začiatku semestra niesol stopy arogancie, prameniacej sa z presvedčenia, že keď človek trávi stovky hodín s veľmi úspešnými manažérmi z celého sveta, nejaká slovenská prednáška ho nemá kam posunúť. Mýlila som sa. Niektoré prednášky na slovenskej VŠ majú lepšiu úroveň ako drahé manažérske tréningy. A musím priznať, že ma to nesmierne teší, na niekoľkých frontoch súbežne.
Teší ma to, že som sa naučila niečo nové. Teší ma, že máme tak fundovaných slovenských profesorov. Neskutočne ma však teší, že môžem z úprimného presvedčenia, povedať niečo pozitívneho o slovenskej fakulte.(MTF STU BA). Mojím želaním ostáva, aby takýchto príjemných prekvapení bolo čo raz viac.