Príbeh mladého muža, ktorý takmer skočil z mosta

Ariel, bol 23 ročný veriací mladý muž, ktorý miloval svoj život. Darilo sa mu a podľa jeho vlastných slov, jeho život bol dokonalý. Prvé ťažkosti prišli, keď mu otec ochorel a za sedem mesiacov ich opustil navždy. Bola to veľká rana preňho, ale s pomocou matky a snúbenice to prekonal a opäť sa začal plne tešiť zo života.

Ariel a Mariela si stanovili dátum svatby na Máj, tri roky potom ako jeho otec zomrel. Svatba, svadobná cesta, cermónie a všetko vôkol toho bolo perfektné. Ariel boľ zalúbený, Marielu opísal ako tú najsladšiu ženu, s nádherným charakterom , jednoducho perfektnú. Manželstvo považoval, za krásny a krehký Boží dar. S Marielou si plánovali spoľočne čoskoro založiť rodinu. Ariel, pracoval ako fotograf spolu so svojou ženou, ktorá bola kameramanka.
11 septembra, štyri mesiace po svadbe pracovali spolu na jednej svadbe, keď zrazu Mariela odpadla. Náhlili sa do nemocnice, kde mu oznámili, že Mariela mala mozgovú príhodu, ráno o tretej ho navždy opustila.
Ariel sa stal vlastným prízrakom, tieňom. Upadol do hlbokej depresie a jeho život bez Marieli sa stal neznesiteľným. Svoje dni trávil blúdením po byte a pozeraním si fotiek. Po štyroch mesiacoch sa musel s finančných dôvodov vrátiť späť do práce, ale naďalej mal depresiu.

Jedného dňa ako sa kráčal po moste na ceste z práce domov, sa rozhodol ukončiť svoj život. Tú prázdnotu a samotu už nevládal ďalej niesť. Rozhodol sa skočiť z mosta, a tak ako tam stál, na myseľ mu prišli slová jednej piesne, akoby mu ich šepkal boh.

Y esperare pacientemente Aunque la duda me atormente Yo no confío con la mente Lo hago con el corazón.
Y esperare en la tormenta Aunque tardare tu respuesta Yo confiare en tu providencia Tu siempre tienes el control.
Čakám trpezlivo Hoci ma pochybnosti trápia Nedôverujem s mysľou Ale, robím to so srdcom
Čakám v utrpení Hoci, mešká tvoja odozva Ja budem dôverovať, že ty sa postaráš Ty máš všetko pod kontrolu


Pre, Ariela slová tejto piesne boli dostatočným impulzom, aby sa v ňom prebudila nádej, že svoju milovanú manželku aj otca uvidí raz v nebi. Jeho život sa potom začal meniť k lepšiemu. Svoj príbeh napísal autorovi tejto piesne.

Ako som už často spomínala, považujem sa za agnostičku, ale tento príbeh je skutočný. Je to príbeh o tom, ako strata milovanej osoby dokáže zmeniť náše dokonále šťastie na neznesiteľnú prázdnotu.
Ale, nádej má mnoho podôb a mien, prichádza ako objatie, slová piesne, úsmev, bozk, letný dážď, modlitba. A nádej zachraňuje naše životy. A verím, že sú chvíle, keď svet použije vaše aj moje slová a činy , ako nádej pre niekoho. Presne tak, ako keď prišla nádej k nám v Prezlečená do slov a činov...

Článok aj video si môžte pozrieť na tejto adrese, teda tí z vás, ktorí habluju espanol. Autorom skladby je Jesús Adrian Romero.