Slzy pokory namiesto zúrivosti

Jedna z najťažších vecí v živote je naučiť sa prehrávať. Strácať a prichádzať o dôležité veci a napriek tomu nachádzať v sebe dostatok síl na ďalšie kolo. Žiadna strata nie je príjemná, nezáležiac na tom, či to je určitý objekt, vzťah alebo sen. To všetko v nás zanecháva prázdne miesto, čo ešte pred chvíľou bolo zaplnené s niečím, a teraz zíra prázdnotou. Niečo, čo sme vlastnili alebo sa z neho tešili, a teraz je to preč.
Jedna vec, čo má každá strata spoločnú, je to, že je to nedobrovoľné, nie sme nato pripravení a neprijímame to s úsmevom na tvári, skôr so slzami smútku a pálčivou bolesťou. A často, až keď niečo stratíme plne prežijeme podstatu a dôležitosť danej veci pre nás. Nemusí to vždy tak byť, život nás oberá aj o to, čo si nesmierne vážime a ceníme.

A život ide ďalej.
Napriek tomu, že tento výrok je mi enormne proti srsti, predsa len slnko opäť zapadne a vyde. A nám neostáva nič iné, ako pozbierať svoje vysušené kosti, utrieť slzy a ísť ďalej. Ale práve tu nastáva dôležitý zlom. Pretože, ísť ďalej sa dá viacerími spôsobmi. A nie vždy ta správna cesta je najlahšia. Pred pár dňami mi blízky priateľ napísal túto spávu. Ber to ako slzy pokory (ak ti je to možné, tak nie ako osobného pokorenia). Po pokore príde mier, po pokorení zúrivosť, alebo agresia. Teda ich nechaj tiecť...
Napriek tomu, že je to veľmi osobné zdieľam to, lebo si myslím, že je nás viac takých, ktorým to dobre padne počuť. Aj keď je mesiac máj všeobecne označený za mesiac lásky, môže sa strať, že sa z neho vykluje mesiac strát. Keď strácame nádeje, ideály, zamestnanie, priateľstvá, blízkych.
Strata nikdy nebude príjemným zážitkom, ale želám si, aby sme našli v sebe dosť síl, aby sme sa vyhli zúrivosti a agresie. Zároveň, aby sme prišli nato, ako poňať výzvu rovnováhy. Lebo záhadou ostane, čo je príliš veľa...

V živote je treba udržať nejakú rovnováhu. Pretože ten kto chce od života príliš veľa, môže stratiť úplne všetko. A ten kto chce zas od života príliš málo , nemusí dostať vôbec nič.
Tomas Angelo