Márna snaha! Na nič také, si vlastne nespomeniem. Moja spokojnosť mala vždy, veľmi krátku trvácnosť, a bola limitovaná na určitú oblasť. Ak som bola spokojná , že som niečo dosiahla v jednej oblasti, zároveň som bola nespokojná, kvôli inej oblasti svojho života. Ako to vlastne je? Je vôbec možne, pociťovať spokojnosť paralelne v každej oblasti ? Existuje stav bytia, kde by už človek netúžil, po niečom lepšom? Kde by nemenil s nikým a nič. Začínam veriť tomu, že absolútna spokojnosť vlastne ani neexistuje...
Spokojnosť- existuje vôbec?
Čo je vlastne spokojnosť ? Je to pocit alebo stav bytia? Ako dľho trvá, vlastne tá spokojnosť? Jeden z ďalších dní, keď moja myseľ je plná abstraktných pojmov. Pomaly sa púšťam po stope svojích spomienok, snažím sa spomenúť si na deň, obdobie, keď som bola úplne spokojná.....