
Ešte pred polrokom by som dala všetko za to, aby to bolo tak ako predtým. Dnes, už potom tak veľmi netúžim.
Ťažko vyjadriť slovami pocity, ktoré človek ani sám nechápe. Ako opísať mesiace, týždne, dni, ba hodiny, ktoré sú plné bolesti a predsa prinesú svetlo do života?
Netušila som, že bolesť má takú moc. Moc zmeniť ľudské zmýšľanie, moc uspôsobiť človeka, aby vnímal odlišne, než doteraz. Nevedela som ani to, že ako málo stačí na to, aby sme zmenili svoje hodnoty.
Dnes , sa pozerám na svet inými očami. Očami človeka, ktorý dozrel, a pochopil podstatu života. Život je tanec bez istôt a záruk. Valčík v rytme hudby, ktorá môže prestať hrať v ktoromkoľvek okamžiku.
Otázkou však je, budeš tancovať ďalej aj bez hudby ?