Znie to síce jednoducho, ale ako väčšina vecí v živote, ani radosť zo života, schopnosť tešiť sa, nie je taká jednoduchá, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Teda, ako pre koho.
Mám rada deti, som veľmi rada v ich blízkosti, keď sa tešia. Často im k tomu stačí len veľmi málo. Príchod rodiča domov z práce, obľúbené jedlo, lýzatko, túlavý psík. Ich očká sa rozšíria, možno radostne zvýsknu, rozhodia rukami to všetko v sprievode širokého úsmevu.
U dospelých sa to vidí zriedkavejšie. Naučili sme sa kontrolovať sa, správať sa kultúrne.Ak premýšľam o živote a o tom, čo vlastne je v živote dôležité, prichádzam k zisteniu (určite aj mnohí predo mnou) že tou najdôležitejšou vecou nie sú peniaze, láska, Boh, zdravie alebo niečo podobné.
Dovolím si tvrdiť, že je to umenie tešiť sa. Tešiť sa z vecí, ktoré sú súčasťou nášho života. Vlastne napĺňať svoj život vecami, zážitkami, udalosťami, ktoré nás potešia.Vychutnať si ráno šálku kávy, možno pochrúmať čerstvo upečený croassant. Je to trochu iné ako nahádzať rýchlo niečo do seba cestou.
Pristihla som sa pri tom, že vlastne už dosť dávno som si nevychutnala jedlo, či už kvôli zaneprázdnenosti alebo z iných príčin. Vychutnať si raňajky, obed či večeru bola príjemná zmena.
Tešiť sa z ľudí s ktorými sa stýkame a porozumieť tomu, prečo s určitými ľuďmi nechceme byť. Tešiť sa zo svojich vedomostí, schopnosti. Tešiť sa z toho, čo sme dosiahli, spoznali, zažili. Tešiť sa z vecí, ktoré nás len čakajú. Tešiť sa z toho, že cítime smútok a bolesť, lebo je to znakom toho, že sme jedineční, tvarovateľní, schopní zmeny a rastu v každej oblasti
