Zarathustra po dúškoch

V určitých etapách svojho života sa pravidelne uchýlim k Nietzscheho dielám. Niekedy zo zvedavosti, niekedy s chuťou rozjímať nad niečím, čo má svoju hĺbku a nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá.

Dnes mi Nietzscheho dielá mi pripomínajú víno. Niektoré sú ľahko stráviteľné, lahodné ako dezertné víno. Zarathustra mne osobne evokuje ťažké červené, hodiace sa skôr ku divine alebo steaku. Toto dielo si zvyknem čítať po malých odstavcoch a potom celé hodiny až dni nad tým rozjímať.
Jeho 3 metamorfózy sú veľmi známe, premena ľudskej duše symbolizovaná ťavou, levom a dieťaťom.
What is the heaviest thing, ye heroes? asketh the load-bearing spirit, that I may take it upon me and rejoice in my strength.

" Čo je tá najťažšia vec, vy, hrdinovia? pýta sa bremeno znášajúci duch, aby som to na seba vzal a radoval sa zo svojej sily.
A tak rozmýšľam nad týmito slovami, hľadám svoje vlastné odpovede na otázky: Čo je najťažšie v mojom živote? Ktorá oblasť v mojom živote je veľké bremeno pod ktorým sa mi podlamujú kolená? Ako sa staviam k tomuto bremenu? Nesiem ho len preto, že to zvládam? Nechávam si to opakovane dobrovoľne nakladať na svoje ramená pretože pod tou ťarchou nachádzam zároveň svoju silu, ktorá je zdrojom radosti?
To create itself freedom, and give a holy Nay even unto duty: for that, my brethren, there is need of the lion.

Vytvoriť si slobodu, a povedať posvätné Nie, dokonca aj povinnostiam, pretože, to moji bratia, tam je potreba leva.

A tak po dúškoch si usŕkavam z Nietzscheho slov, pretože tak ako víno obveselí ducha, vo väčšom množstve však už relativita dostáva voľné krídla...