Počas posledných 25 rokov som viac krát prežila veci, o ktorých som si myslela, že to nikdy nezvládnem. Stratila som dvoch najbližších ľudí a vyrovnať s ich stratou mi trvala viac než dekádu. Prišla som o svoje ilúzie a sny, ktoré sa rozbili na stovky kúskov. Vždy keď som sa dostala do bodu, že som si povedala, že teraz ma už nič neprekvapí, že už viem o čom ten život je.Tak som veľmi rýchlo zistila, že mám prežitého, predsa len veľmi málo, a že to, čo mi život predostrel teraz, je takmer nad moje sily. Toto sa opakovalo dosť dlho.
Život je už raz taký, že nie každému dožičí príjemné detstvo.. Často je otec, krutý a zlý. Život dopúšťa aj to, aby otcovia alebo mami, ktorí sú láskaví nás predčasne a navždy opustili, nezáležiac na tom, ako veľmi sme ich ľúbili. Jednoducho povedané, život už je raz taký. Nemyslím si, že život, hrá podla nejakých férových pravidiel. Proste určité veci vieme ovplyvniť, ale niektoré nie. Nevieme ovplyvniť ani to, aby sme sa narodili láskavým a milujúcim rodičom. Nech už nám život rozdal akékoľvek karty, jednu vec pre svoje dobro urobiť môžme.
Môžeme sa naučiť hrať hru s kartami, ktoré práve máme. Lebo aj tak nevieme, akú kartu potiahneme v ďalšom kole. Jednu vec však viem určite, život nám vynahradí každú stratu. Väčšinou nie spôsobom, ako sme si to predstavovali. Ale, ak nezahorkneme, život nás privedie do situácií, a k ľudom, ktorí majú široké srdcia a veľkú náruč. Takže napriek tomu, že život niektorým z nás rozdal, zlé karty na začiatku hry, treba vydržať s nádejou do ďalšieho kola, lebo možno v tomto kole, potiahnete žolíka.
Ja som si nedávno zopár dobrých kariet a jedného žolíka už potiahla. Tak zo srdca, želám dobré karty všetkým vám, ktorím život nerozdal práve najlepšie karty, aby ste našli silu do ďalšieho kola.
