Báseň o dotyku

Obaja,bojíme sa samoty.A tak vedno, spolu, hľadíme do tmy.Do tmy,v ktorej zahynula naša láska,ktorá nevydá viac už hláska.Chcela by som sa s Tebou hladkať,nežne, zľahka.Ako keď dotýkaš sa stebiel trávy,ako keď dotýkaš sa stromov kôry,ako keď beháš bosou nohoua lúka Ťa jemne hladká.Ako keď dotýkaš sa mokrej zeme.Po tom všetkom moja duša stene.Oživiť by som chcela našu lásku,bo túžim po dotyku,preukrutne!A tak kupujem si psíka,ktorý je nadovšetko vernýa teraz vedno, spolu so mnou, hľadí medzi štyri steny.A nebojí sa zmeny.A vždy sa preukrutne teší,ako malé deti,keď počuje moje krokyako vedú domov.A jeho radosť nemá hraníc,nedala by som ho veru za nič.