Cudzinec

Na chvíľu vždy svoje srdce odhalí,aby potom vyzbrojil sa brnením.Žeby ďalší pancierový princ?Prečo? opäť tým pred nimi podobnýa predsa na míle od nich vzdialený?Prečo, prečo?!Chcem len v kľude dojesť svoje lečo,čo som si navarila.Prečo mám sa vkuse v niečej hlave rýpať?Aby som pochopila?Čo?! Čo pochopila?Mám pocit, Bože!, že vteľuješ sa do nicha zo mňa si preúžasnú srandu robíš,na môj účet sa bavíš:„Tak čo, moja milá,už si pochopila?Či mám ti naliať ďalší pohár vína?Červené a či biele sa ti páči?“„Vďaka, no mne ružové sa viacej páči,penivé, perlivé,no nemám rada ráno pachuť po víne.Nalej že mi radšej trochu čírej vody.“„Moja milá, pohár vínka neuškodí.“„Ďakujem ti milý Bože,no veď vieš, že nemám rada alkoholické vône.Po nich hlava bolí,záha pália Satan ma na pôžitky mámi.Chcem zachovať si povesť dámya nenechať sa na zlé cesty zvábiť.“