Vraj chceš trochu času.Mne sa zase žiada trochu jasu.Jasu v Tvojej tvári, v Tvojej duši.Čo v nej sa deje, ťažko mi je tušiť.Čo dala by som za nežný úsmev v Tvojej tvária či ruku v dlani.Takto to ja cítim,darmo skrývaš svoje city.Ukry si ich kľudne na dno duše,však ja na brány Tvojho srdca už aj tak búšem,sťa zlatokop, čo hľadá roztrúsené zrnká zlatav rieke lásky.Možno rozdeliť by si si mohol svoje srdce na dve časti.Jednu ukryješ si za svoj múra s druhou skúsili by sme zopár lásky kúr.No srdce zvykne dávať sa celé,tak neviem, či vyriešiť to dáko vieme.Bojíš sa ísť s kožou na trh,že zavariť by si si mohol dáky nákup.Vidíš vo mne zjavne nebezpečné zviera,no ja som len obyčajná žena.
Múr
Nestojím Ti ani za to utrieť mi na topánkach blato. Mám pocit, že som pre Teba len vzduch. Och, och, och, uch, uch, uch! Si tvrdý ako skala, ani tá nerada sa dáva. Si nepreniknuteľný ako najpevnejší múr. Naordinovala by som Ti na to zopár kúr. Kúru nehy, kúru lásky. Chcem odpoveď na otázky, kedy pustíš ma už k sebe. K sebe, k svojmu srdcu a prestaneš pozerať sa na mňa ako na otravnú muchu.