Nemilovaná

Pýtam sa stokrát,či miloval si ma vôbec niekedy.Tak ozajstne, tak, že položil by si za druhého život.Dal mu celé srdce svoje,obránil ho pred celým svetom.Myslím, že som už pochopila,že láska v Tvojom srdci nikdy miesto nenachodila.Áno, teraz už viem to.Snímam ružové okuliare,pozerám sa z výšky na ne.A vlastne nevidím nič nové,len to, čo som predtým vidieť nechcela.Keby som mala vtedy silupozrieť sa pravde do očía nebáť sa, že sa svet zatočí!Keby som mala vtedy síl povedať: „Nie, tak už dosť!“Ale mysliac si, že keď milujeme,môžeme odpúšťať do nekonečna a láska bude večná.Ale čo je to za lásku,živenú vlastnou bolesťouzavierajúc oči pred lesťou.Posúvajúc latku tolerancie stále vyššie a vyššie.Veď to vôbec nemá zmysel!Sám Diabol by to lepšie nevymyslel.Poprieť svoje hodnoty,pre človeka, ktorý lásku vo svojom srdci nenosí.Až ostaneš stáť v kaluži.... bahna, hnusu, nenávisti, sebabôľu.A musíš nájsť zrazu vôľu žiť. Len tak, sama pre seba.Preto, že si tu na tejto Zemia nechápeš, čo Pán Boh s Tebou mieni.Nevieš, či Ťa skúšaa či si robí iba žarty.Spytuješ sa samej seba a aj Boha, v ktorého neveríš: „Prečo toto všetko?Prečo si mi dal niečoa zrazu mi to zobral?Veď nechcela som skončiť ako žobrák?!“A nakoniec chápeš,že On naozaj nechcel, aby si bola žobrákom, čopýta kúsok lásky od človeka,čo o to vlastne nikdy nestál.Čo Ťa nikdy nepostavil na piedestál.Nevzdával Ti komplimenty,neskladal básne a netasil nikdy kolty.