Posol šťastia

Nenaučila ma to mama vlastná,tak musel prísť nebeský posol - posol šťastia -ktorý keď smutnú ma videls láskou svoj chrbát ku mne ohol.Tak teplo a zároveň i clivo pri srdci mi bolo.Prečo musela som naňho čakaťcelých 32 zemských rokov?Vraj chodil ku mne do snov,len ja som oči zatvárala,bo šťastnou byť som sa bála.Predstavte si ako dlho vychádzala navnivočjeho snaha.Vraj nenadarmo dostala som meno Ja-na.V tom mene za seba vravel:“Ja šťastie do vienka Ti dávam,tak neokúňaj sa a na.”To správa bola pre mňai rodičov mojich zakódovanániekde v podprahovom vedomí.Škoda, že na koreň veciprišli nemnohí.Dôležité teraz je,či šťastnou byť i ostať sa mi podarí.Nech šťastie môžem rozdať viacerým.Nezáleží na tom, či snahu moju niekto ocení,no viem už, že existujú anjeli.