Rozdvojená

Poletuje, lietapár metrov nad zemouako motýľ,čo pristrihli mu krídla.Trepoce sa ako nočný motýľ,čo naráža na sklené table okenné.Je spolovice uväznená,bledá ako stena,v hlave myšlienka nevyslovená...Má pocit, že je pre okolielen tvár nemá.Hlavou prúdia jej menáĽudí, ktorí tu už nie súpre milión divných príčin.Svoj život vo farbách dúhy líčia niečo nové z Tej Druhejv nej z času na čas vzklíči.Myslí si,že mali to ľahšie stredovekí mnísi.Nezávislosťou sa pýši,hoc závislá je:na láske,na dotykoch,na rozhovoroch,na tichu po búrke...na búrke samotnej,aby mohlo nastať ticho.