Ubolená duša

Stále padám na hubu,cítim blízku zábuhu.Obávam sa preplesku,keď dostanem znova po pysku.Som besná, zlostná ako pes.Je to hrozný des... nevedieť čo sám so sebou.Všetko zdá sa mi byť šité horúcou ihlou.Som smutná, ubolená duša.Predo mnou je veľká lúka nevedomosti.Bojím sa tej bezmocnostia preto som plná zlosti.Zlosti a smútku.Vypnúť rozum aspoň na minútku!Utiecť z tohto hlukua smiať sa do popuku! Som ako dieťa v puku,neohrabané, neposedné.Čo po štyroch leziea keď vstane padne na zadok.Chcela by som svoju dušu vyliečiť,nech môžem svojou láskou iných potešiť.