Teraz na mňa smutne hľadí -- tvár nemá -a myslí si, že nikto pre ňupochopenie nemá.Ľúto mi jej – veľmi.Pomôcť by som chcela,no neviem ako.A ani neviem, či o to stojí.A možno sa ma bojí.Možno slovom, poláskanímvytiahnuť ju môže niekto z bažín.Beriem si ju do obidvoch dlanía nežne ju hladím.Pritískam ju k srdcu,šepkám nežné slová.Zdá sa,že nachvíľu je utešená –stvora nemá,tá, čo pre ňu nikto mena nemá.
Zblúdilá ovečka
Stratená ovečka – milá premilá – v čiernom lese zblúdila. Čo sa stalo? Zhruba na bol cesty v Pána Boha prestať verila. A možno by už bola blízko cieľa, keby bola trošku viacej smelá.