Písmo:
A-
|
A+
Teraz na mňa smutne hľadí -- tvár nemá -a myslí si, že nikto pre ňupochopenie nemá.Ľúto mi jej – veľmi.Pomôcť by som chcela,no neviem ako.A ani neviem, či o to stojí.A možno sa ma bojí.Možno slovom, poláskanímvytiahnuť ju môže niekto z bažín.Beriem si ju do obidvoch dlanía nežne ju hladím.Pritískam ju k srdcu,šepkám nežné slová.Zdá sa,že nachvíľu je utešená –stvora nemá,tá, čo pre ňu nikto mena nemá.
