Nevšedná kamarátka

Navštevovala ma pravidelne každú jeseň a zvykla ostať do zimy a ak mala chuť občas vydržala aj do jari. Prvý krát sa zjavila pred piatimi rokmi. Prišla nenápadne, tvárila sa, že o nič nejde. Ale mňa už vtedy rozbolelo brucho akoby som čosi tušila vo vzduchu. Celý mesiac mi bývalo ráno zle od žalúdka. Netušila som, že je to z nej. Veď vyzerala tak nevinne. Bola temer nenápadná. Po mesiaci som už nemohla spávať, nedala mi pokoja ani v noci a najotravnejšia bývala o štvrtej nad ránom. Ohlášala sa s nástojčivosťou detského plaču. Nevedela som sa jej brániť. Nakoniec sa mi usadila v hlave natoľko, že začala ovládať moje telo a myseľ. Stala som sa ustráchanou a z neustáleho tlaku, ktorý na mňa vyvíjala som najprv prestala zvládať pracovné úlohy a potom aj bežný život. Problémom boli pre mňa už také banálne veci ako vstať ráno z postele alebo ísť nakúpiť do obchodu. Nehovoriac o tom, že občas sa mi podarilo prejsť na prechode na červenú bez toho aby som vedela čo robím. Do tela ma uviedlo len trúbenie rozzúrených vodičov. „Baba bláznivá, kde máš hlavu, nie si pri rozume!“ zvykli rozhorčene kričať. Jedného dňa som jej povedala: „Milá kamoška, vieš čo? Mám ťa plné zuby. Musím sa s tebou rozlúčiť.“„Ty sa ma chceš zbaviť? Si nevďačná. Ja ti robím celé dni a noci spoločnosť a ty ma chceš poslať preč. Nevieš čo je to vďačnosť.“„Vďačnosť, nevďačnosť, nervy mám len jedny. Ak nechcem skončiť v blázinci, musím s tebou čosi urobiť.“„Ako myslíš, aj tak si na mňa krátka. Ja sa len tak ľahko nevzdávam,“ zaškerila sa v čakárni predstierajúc nebojácnosť. Keď zazrela biely plášť mimovoľne ju striaslo ako v predsmrtnom kŕči. Do ordinácie sme vošli spolu, ruka v ruke ako verné priateľky.Keď som sa lekárovi posťažovala na intrigy nenápadnej priateľky, nasadil mi antidepredsíva a povedal, že mám o mesiac prísť na kontrolu a odporučil mi knižku „Ako žiť s depresiou“. Odvtedy chodí na návštevu každú jeseň. Užívame si to spolu. Zvyknem ju brávať na dlhé prechádzky prírodou alebo sa vyvaľujeme na posteli pri šálke teplého čaju. Občas jej hrávam na gitare, kým ju môj úzky repertoár neomrzí a nenápadne sa nevyparí.