Pred Pittovým domčekom v Dunbegu.
Spolu s Jiřinou a Pittom pri dobrej whisky a praskania ohňa v krbe.
Rasťo pri hrade Dunstaffnage v blízkom okolí Dunbegu.
Cesta do Fort William je úchvatná, autobus spravil zachádzku k najkrajšej doline škótskej vysočiny Glen Coe. Je to nádherný kút, videli sme len začiatok údolia a boli sme ním očarení. A čo celé údolie, aké musí byť krásne? Boli by sme vystúpili, no lístky máme kúpene až do Fort Villiam. Je to najväčšie mesto vysočiny a hlavné turistické centrum. Glen Coe nám ešte dlho vŕta v hlave. Na stanici vo Fort William sme mali šťastie, videli sme ako vypravili zo stanice parnú lokomotívu do Mallaigu. Je to jedná z najväčších svetových parných železníc. Mallaig je rušný rybársky prístav vzdialený 84 mil. Previezli by sme sa radi škótskou vysočinou a videli prekrásne scenérie hôr, jazier a riek. No našim cieľom je Ben Nevis najvyšší kopec nie len Škótska, ale aj celej Veľkej Británie.
Rieky sú čisté a domy pôsobia harmonicky v prírode. Šípka nám ukázala cestu na Ben Nevis.
Prechádzali sme typickou škótskou krajinou s pasúcimi sa ovcami.
Páčilo sa nám horské pleso Lochan Meall an t-Suidhe (711 metrov) a už tuším, kde sa asi vrchol Ben Nevis nachádza.
Strmými stráňami si dole derú cestu malé dravé potôčiky.
Stúpame do kopcov a postupne sa nám odkrývajú nádherné výhľady na okolitú krajinu.
Pod vrcholom sú už len samé kamene.
Chodník nie je veľmi zaujímavý a vrchol je stále v nedohľadne. Vchádzame do hustej hmly a cestu nám ukazujú len trpaslíci z kameňa.
Vyčerpaný Rasťo na vrchole Ben Nevisu.
Vystúpili sme na najvyšší kopec celej Veľkej Británie. Vrchol Ben Nevis to je len kopa kamenia, čakali sme niečo zaujímavejšie. Silno fúkalo, studený vzduch sa nám tlačil do úst. Počasie na vrchole bolo nepriaznivé. Videli sme iba na krok pred seba, všade bola len hmla. Dole v údolí mohlo byť oveľa krajšie. Ľutujeme, že sme sa nakoniec nešli pozrieť do doliny Glen Coe. Určite by sme videli zaujímavejšie scenérie krajiny a mali silnejší zážitok.
Pri maličkej nocľahárni na vrchole Ben Nevisu, za nepriaznivého počasia sa tu dá prenocovať.
Na vrchole sa kedysi nahádzalo observatórium. V rokoch 1881 - 1883 dobrovoľník a meteorológ Clement Wragge vystúpil za každého počasia na Ben Nevis a robil meteorologické merania. Neskôr tu otvorili hvezdáreň. Postupne sa vykonávali pozorovania aj v zime. Dodávky materiálu vynášali poníky po vybudovanej ceste až na jeho vrchol. V roku 1904 bolo observatórium zatvorené a postupne chátralo. Dnes sú z neho len ruiny.
Po zdolaní Ben Nevisu nás Pitt odviezol k autobusu z Dunbegu do Obanu. Odtiaľ sa vraciame do nočného Edinburghu. Mesto je v noci najkrajšie a moje srdce sa chveje, keď znovu zazrie jeho krásu. Posledný deň sa vraciame domov lietadlom z Edinburghu do Bratislavy. Pod lietadlom oblaky čarujú rôzne obrazce, vytvárajú neuveriteľne bizarné tvary. V hlave sa mi pohybujú myšlienky spolu s oblakmi, predstavujem si túto príjemnú krajinu. Nenašiel som svoj hrad a nevidel všetky krásne miesta - ostrovy, jazerá a hory. No jedno viem určite, že raz sa tu vrátim a prežijem nové dobrodružstvá.
Goodbye Scotland, see you again!
