Pohľad z Devína na sútoku riek Dunaja a Moravy
Popri rieke Morave kráčam peši, sú tú veľmi pekné zákutia. Pred Devínskou Novou Vsou sa mi odkryje výhľad na Sandberg. Predieram sa medzi kríkmi hore kopcom k pieskovej jaskyni. Chodník je zarastený a moje nohavice celkom mokré. Začínajú ma obťažovať komáre, sú nepríjemne dotieravé. Na tomto mieste sa našlo veľa druhov skamenelín, napríklad aj zuby žralokov, kostnatých rýb, pozostatky korytnačiek, aj stavec veľryby. No ja som tu nič také nevidel, škoda, že tu nie je nejaké múzeum. Zídem dole do Devínskej Novej Vsi a stretnem sympatického pána, ktorý mi poradí cestovať mestskou linkou č.21, ktorá ide priamo do Bratislavy. Podvečer dorazím k známym, prichýlia ma na dve noci.
SANDBERG - piesková jaskyňa
Nasledujúce ráno sa veziem vo vlaku. V Senci hľadám autobusovú stanicu. Prihovorím sa pani, ktorá ma k nej veľmi ochotne zavedie. Robí vychovávateľku v detskom domove v Bernolákove. Čakám na autobus do Jelky, kde sa nachádza múzeum jediného zachovaného poschodového vodného mlyna na Slovensku. Z dediny ešte meriam dvoj kilometrovú cestu k vodnému mlynu. Teraz ho už nepoháňa voda, ale je na elektrický pohon. Sprievodca zapne motor a vysvetlí ako sa kedysi mlela múka. Triedila sa pomocou zariadenia do vriec, na hrubú, polohrubú a hladkú. Krupica sa vracala naspäť do obehu mletia. Súčasťou múzea je aj skanzen zameraný na poľnohospodársku minulosť obce. Naspäť sa vraciam poľnou cestičkou popri ihrisku.
Vodný mlyn v Jelke
Ďalší "bus" mi ide až o dve hodiny. Sedím na zástavke a čítam si knihu od Raymonda Chandlera. Jedine spoločnosť detektíva Philipa Marlowa ma zachráni pred zbláznením sa z veľkej horúčavy a dlhého čakania. Medzi tým skoro zadriemem. No okolo mňa sa premáva veľa ľudí, tak si radšej dávam pozor na svoje veci. Na zástavke sa konečne niekto objaví. Dcéra s mamou hovoria spolu po maďarsky. Keď sa ich opýtam na autobus, plynule prejdú do slovenčiny. Predstavíme sa navzájom. -Ste naozaj z Oravy? Jej, tam máte krásne hory. Tu je len rovina. - Vy zase máte paradajky a papriky, opätujem im kompliment. Hurá, dorazil autobus! Zveziem sa ním do Šamorína. Mesto sa nachádza blízko Dunaja. Prejdem sa tu popri dunajskej hrádzi, dá sa odtiaľ dôjsť až k vodnému dielu Gabčíkovo. V diaľke už vidím ostrov Kormoránov.
Pri Dunaji na hrádzi v Šamoríne
Naspäť k známym sa ešte zastavím u priateľa básnika Kamila v Senci. Píše poéziu a miluje experimentovať s literárnym textom. Cez leto býva v chate rovno pri Slnečných jazerách. Blúdim uličkami, kým nájdem severnú časť jazera. Stretneme sa pred hotelom Senec. Kamil je vegetarián a jeho manželka varí preto dva druhy jedál. Vyštudovala herectvo a teraz pracuje v dabingu. Spomíname na náš spoločný výstup na Babiu horu a nefalšované ticho ktoré tam práve vtedy vzniklo. Zastaví sa tu aj Rado, ktorý rád robí s maltou. Pomáha im s rekonštrukciou chaty, spravil tu zatiaľ nové schody a dlažbu. Sedíme spolu za stolom a večeriame pri hudbe starej, dobrej skupiny Rolling Stone.
S básnikom Kamilom na chate pri Slnečných jazerách.
Okolo chaty je tma, Kamil ma odprevadí kúsok cesty s baterkou. Rozlúčime sa a ja bežím na autobusovú stanicu. Nenechal som si príliš veľkú časovú rezervu. V noci sa podobajú ulice jedna na druhú, nemôžem nájsť tu správnu odbočku. Stanica by mala byť zastrčená v jednej z nich. Dvakrát sa kvôli tomu musím vrátiť. Nájdem ju niekoľko minút pred odchodom posledného autobusu smerom na Bratislavu. Nastúpim celkom spotený a tešim sa, veď zajtra skoro ráno ma čaká cesta do Kráľovského Chlmca.
- pokračovanie nabudúce -
