
Zámok v Haliči.
A uprostred medzi nimi ex-politik Jano Ľupták. Som prekvapený, nečakal som ho tu. Skôr na nejakom politickom mítingu, na ktoré nechodím. - Odkiaľ ste?, opýta sa ma. - Z Oravy. -Na Oravu, rád chodievam. Presnejšie? - Z Rabčíc. - V Rabči ma vždy pekne privítate. Aj mi sľubujete, Janko voliť ťa budeme. Ale hlasy tie dávate tým, čo sa tak západniarsky tvária a hory, doly sľubujú. Zájdem aj po mojich známych, aby na mňa nečakali príliš dlho. Počastujú nás tu koláčmi a symbolicky aj páleným. - Chceme sa dostať na hrad Šomošku. Ako je to ešte ďaleko?, vyzvedáme sa. - Idem na huby, tak Vás tam odveziem, ponúkne sa Jano.

S Janom Ľuptákom.
Sadáme do jeho pikata Citroen. Vezieme sa a naraz zastaví uprostred cesty a ukazuje nám. - Tu pásaval kravy môj dedo, bol to veru múdry chlap. On už vtedy vedel to - čo o ekológii. Ak sa o krajinu zle budeš starať synku, ej veru ona ti to aj s úrokmi vráti, tak mi vravieval. Vyvezie nás na parkovisko, kde sa mu poďakujeme za zvezenie a pokračujeme pešo po chodníku ďalej. Skrátil nám cestu najmenej o tri kilometre. Ani sa nám vo sne nesnívalo, že tu stretneme Jana Ľuptáka a nevedeli sme, že sa narodil v malej prihraničnej dedinke v Šiatrovskej Bukovinke.

Kamenné more pod Šomoškou vzniklo rozpadom časti čadičového telesa, z ktorého je celý vrchol kopca.

Kamenný vodopád pod Šomoškou
Hrad pri Šiatorskej Bukovinke je naozajstnou ozdobou krajiny na juhu Cerovej vrchoviny. vybudovaný z netradičných šesťbokých čadičových stĺpov je unikátom medzi slovenskými hradmi. Roky postupne chátral, ale po čiastočnej obnove je sprístupnený verejnosti. Na maďarskej strane je pamätný dom venovaný básnikovi Šandorovi Petőfimu, je tu aj tabuľa s informáciou o ďalších okolitých hradoch. Po maďarsky sa hrad jednoducho povie VARA.

Pod hradom Somoška lietalo veľa pestrofarebných motýľov.

Hrad Šomoška

Chodby na hrade
Vlakom sa vezieme k Fiľakovskému hradu je zaujímavým objektom pre prírodovedcov aj historikov. Hradný kopec je pozostatkom veľmi mladej sopky maarového typu. Historikov zase láka pre jeho veľký význam v čase tureckých vojen. Turkom sa ho len pomocou zrady podarilo dobyť v 16. storočí. Zriadili v ňom sídlo správnej jednotky - Fiľakovský sandžak. Oslobodenie Fiľakovského hradu cisárskymi vojskami na konci 16. storočia malo obrovský ohlas v okolitej kresťanskej Európe. No v roku 1682 bol vyhodený do povetria kuruckými vojakmi. Po čiastočnej obnove bola sprístupnená aj Bebekova bašta, kde sa nachádza stála expozícia jeho histórie.

Fiľakovský hrad sa nachádza uprostred mesta.

Vrchol hradu je na podloží mladej sopky maarového typu.

Záber na mňa z Bebekovej bašty.

V bašte bola aj zaujímavá expozícia o kultúre Afriky.
Po peknom výlete večer strávime s rodinou mojich známych v družnej debate o celodenných zážitkoch. Výborne jedlá nám varí Tomiho stará mama, cítim sa tu ako doma a starý otec pri jedle spomína na svoje učiteľské časy. Mal jedného dobrého kamaráta, vynikajúceho pedagóga a matematika Štefana Bojnáka. Učil s ním niekoľko rokov v Banskej Bystrici.
-Viete dostal ponuku na byt na Orave a odsťahoval sa tam.
- Ja poznám zase jeho syna, tiež je učiteľ.
- Pozdravte ho, keď sa vrátite na Oravu.
Tak to sú náhody, aký je ten svet malý.

S Tomim pri vodnej nádrži v Tomášovciach, zahrali sme si futbal. Vrátil som sa do detských čias spojených s loptou a prázdninami.
Po večeri ešte ideme na prechádzku popri vodnej nádrži. Pomaly sa kráti čas mojich tohtoročných potuliek po Slovensku. Cestou späť ma ešte osloví detviansky kraj. Škoda, že nemám viac času na ďalšie potulky týmto rázovitým krajom. Môj letný týždeň voľna sa končí, som plný nových dojmov a cestovných zážitkov. Tak niekedy nabudúce zase na cestách a ako sa spieva v pesničke, veď možno raz sa všetci stretneme v jednej posteli.
- Koniec -