No často sa mi stalo, že sa mi noha šmykla z pedála a udrel som sa na chúlostivom mieste. Strašne to bolelo.
Mohol som byť tak piatak na základnej škole, keď mi mama kúpila môj vlastný bicykel skladačku - červený poľský Univerzal.
Boli sme kámoši pri škole s Maťom, Dancúľom a Luciou. Robili sme si rôzne prekážkové trate. Vyskočiť s bicyklom na schody a prejsť po doske položenej na klátiku, nezrúbať sa z nej bolo naozajstné umenie
Dancúľ mal modrý Favorit a Maťo zelenú Esku. Hrávali sme sa na blokačku a ohurovali Luciu. Z Lucie už vtedy bola pekná baba.
Stačilo zablokovať pri stene toho druhého, počkať kým sa on nedotkne nohou zeme a dostane trestný bod. Keď ich získal desať vypadol z hry. Skoro každý deň cez letné prázdniny sme hrali o víťaza.
Lucia mi raz sadla na nosič, ako som zrýchlil, zošmykla sa a utrhla mi červenú stopku. Bola to pre mňa najväčšia katastrofa. Môj bicykel bol poškodený! Na druhý deň som si našťastie kúpil novú stopku.
Často sme sa naháňali na bicykloch lesnými cestičkami a pritom sme narazili v jednu slnečnú nedeľu na pole plné žltých snopov obilia.
Niekto z nás dostal nápad rozložiť oheň a upiecť si na obili slaninu. Zašli sme pre papier a zápalky. Z malého ohníka sa čoskoro rozhorela vatra a slanina sa piekla do chrumkavá. Za ten čas sme stihli spáliť všetko obilia.
Horšie to bolo, keď si veľký oheň všimol ujo ktorému patrilo pole. Začal nás naháňať, no nebol by nás chytil, len somár Dancúľ sa dal. A vyzradil mu naše mená a priezviská. Mali sme potom z toho doma poriadnu bitku.
Jazdili sme tak rýchlo a dobre, že nás ľudia v dedine začali volať piráti. Z Lucie sa medzitým stala najkrajšia baba na škole. Bola nádherne opálená, štíhla a inteligentná.
No naša partia na bicykloch sa po siedmej triede rozpadla. Môj najlepší kámoš Maťo so sestrou Luciou sa odsťahovali do Bratislavy. Zaniklo veľké kamarátstvo. Už som ich nikdy nestretol v malej dedinke na severe Slovenska.
Môj červený Univerzál mi prestal slúžiť. Skladal sa uprostred na dve časti, zvárane spoje nevydržali ten nápor a praskli. Odložil som ho na povalu.
Až po rokoch som sa rozhodol kúpiť si cestný bicykel. Začal som na ňom jazdiť. Najprv to boli kratšie trasy a neskôr kilometre pribúdali. Najďalej som sa na ňom dostal do Zakopaného.
V Zakopanom bola už neskorá jeseň a poobede sa malo zmeniť počasie, ochladiť sa. Začal poletovať sneh, pri bicyklovaní som mrzol.
Podarilo sa mi docestovať naspäť autobusom. Staré babky v poľských horách mi pomáhali pri nakladaní bicykla zadnými dverami autobusu. Spravili preňho miesto medzi tlačiacimi sa ľuďmi. Nádherný pocit cestovať v teple s dobrými ľuďmi a so svojim bicyklom.
Neskôr som už poznal všetky okolité cestné trasy. Mal som menej času na bicyklovanie a preto som si kúpil horský bicykel. Orava je kraj kopcov a tak som začal jazdiť z jedného na druhý.
Stal som sa znovu ako v detstve bicyklovým pirátom a opäť som cítil ten hrejivý pocit dobrodružstva vo svojich cyklistikou posadnutých tepnách.
