Bola tam zaujímavá toaleta, po vyjdení z nej sa sama dezinfikovala horúcou vodou. Vybehávali sme z toalety v rýchlom tempe, predsa len človek nikdy nevie, mechanizmus sa mohol ľahko pomýliť a dezinfikovať aj nás horúcou vodou. Na noc som dostal nejakého chlapa na izbu a ten sa rozvaľoval na obidvoch posteliach. V noci som sa zobudil, ako sa celý metal, sníval sa mu ťažký sen a ja som preto skoro dostal od neho jednu po nose. Páčila sa mi známa gotická katedrála Notre dame, boli sme sa pozrieť v múzeu Louvre, v najväčšom múzeu sveta v ktorom deti z chodenia rozboleli nohy. Ani ma vtedy nenapadlo, že práve tu raz začne jedná veľká hádanka záhadnej šifry v knihe Dan Browna - Da Vinciho kód. Neobjavil som vtedy žiadne stopy ukryté v Da Vinciho dielach, boli ukryté pred mojím zrakom. Luxemburské záhrady, Place de la Concorde, Place de la Bastille, Boulevard Saint Michel , promenáda Champs Élysées či Víťazný oblúk, Versailleský zámok a jeho záhrady. To všetko sme prešli a ja som sa cítil duchom neprítomný. V mestečko umelcov Montmartre, som sa nechal zvečniť maliarom, nakreslil mi karikatúru. Na vršku Montmartre sa tiež nachádza ohromná bazilika Sacré Coeur, ktorá je zároveň najvyššie položeným bodom Paríža. Bol odtiaľ nádherný výhľad na celu mesto. Sedeli sme na schodoch v kozmopolitnej spoločnosti mladých ľudí z celého sveta. Večer sme sa išli pozrieť pred slávny kabaret Moulin Rouge, rodiskom francúzskeho kankánu. Neskoro v noci sme sa dostali k Eifelovke, bola nádherne osvetlená, pôsobila ako čarodejka. Decká zo zájazdu mi behali popod nohy a tak som sa viac dával pozor na ne, ako sa pozeral na ňu. Pred odchodom jedna skupina deti s vedúcou skoro zablúdili a jedno dieťa z mojej skupiny stratilo všetky peniaze. To bolo plaču a sĺz a tak ma ako prvé napadne, keď si spomeniem na Paríž predovšetkým hrôzostrašný plač a stres. No predsa kdesi hlbšie v srdci mám ukrytú silnú, skoro až banálnu spomienku na dúšok francúzskeho piva. Dal som si ho blízko Louvru, bolo výborne vychladené. Pil som ho v malej kaviarničke, kde Parížania čítali časopis Paris Match a cítil som sa na chvíľku jeden z nich. Bol to naozajstný nefalšovaný zážitok spriaznenej atmosféry s ľuďmi v jednej malej zadymenej kaviarničke v centre mesta.
