Na kopci v Tajove nás privítal kostolík v jemnom opare hmly
Išli sme cestou smerom k lyžiarskym vlekom a chatám obklopení farebnou jeseňou
Prešli sme jednou dierou v plote a zabočili lesnou cestičkou do hory, pri jednej z chatiek sme spravili naše prvé spoločné foto
Lesná cestička stúpala hore kopcom
Až nás doviedla hore k rázscestiu na kopci
A odtiaľ sme zamierili k rozhľadni, vyškriabali sme sa tam a kochali sa nádherným výhľadom do okolia
Priamo pod nami rástli samé šípky
Videli sme lienku a salamandru škvrnitú, ktorá sa nechcela dať odfotiť
Kráčali sme naspäť ponad Tajov, krajina nás viac a viac očarila
Klesali sme krásnym a tajomným lesom
Maťa sa dotýkala v prudkom svahu koreňov stromu
Spoločne s Nikou sme si zapózovali pri veľkej skale
Vrátili sme sa naspať do Tajova k domu Jozefa Gregora Tajovského, kde je v súčasnosti múzeum venované tomuto vynikajúcemu prozaikovi
Dovolil som si pohladiť sochy Tajovského a Murgaša po plešine. Tajovský sa len huncútsky usmial a Murgaš mi prísnym pohľadom vynálezcu a kňaza, akoby pošepkal do ucha slávnu vetu bezdrôtovým telegrafom: "Počuje ma tam niekto!"
Celý výlet som zakončil s jedným žltým javorovým listom, ktorý sa mi zachytil za uchom v Banskej Bystrici
Dovidenia :)
