Sám sa hlásil a vystupoval ako bojovník za luteránstvo v spojení s hradnými pánmi. Z jeho najslávnejších zbojníckych výčinov bolo orabovanie poľského kráľa Jana Kazimíra, ktorý utekal zo svojej krajiny. Matej ozbíjal celý jeho sprievod. V Najkrajších oravských povestiach od Antona Habovštiaka sa spomína, že ho napadol na ceste, ktorá viedla poza obec Rabčice. Niekoľko jeho vojakov zabil, dokiaľ mu nevydal poklady, ktoré si so sebou kráľ viezol. Kvôli tomu miesto dostalo pomenovanie Zabijak a dodnes sa tak volá.
Z ďalších jeho výčinov spomeňme olúpenie mešťanov na jarmoku v Oravke pod Spytkovským, kde sa jarmok konával v nedeľu, vo sviatok proti vôli hradných pánov. Klinovský uskutočnil plány, ktoré vyhútali zámockí páni. Najprv okradol trstenského podrichtára Juraja o trojaké šaty pre syna. Po jemnom napomenutí farárom Sczechovichom sa ostatní zbojníci pustili do farára sekerami. Pred zbojníkmi sa triasla celá Orava. Luteránstvo rozširoval hlavne Juraj Thurzo (koncom 16. storočia a začiatkom 17. storočia), ktorý hlásal: „Koho pôda, toho náboženstvo“.
Prvý farár všetkých katolíkov celej Oravy Ján Sczechovich, usadil sa v Čimhovej s privolením Štefana Thőkőlyiho. V roku 1656 založil novú farnosť v Rabčiciach, katolícky kostol. Farárom v Rabčiciach sa stal Albert Borovič. Jedným z jeho robotníkov bol Jakub Lazák, mlynársky pomocník, ktorý pracoval na ohrade kostola. Mlynár Martin Gosák ho zavolal pracovať do svojho mlyna. Mlynársky pomocník odmietol prísť, za čo ho Matej Klinovský dal priviesť a uväzniť šoltýsom. Farár zasiahol a sám sa zasadil o prepustenie robotníka. Keď sa to Klinovský dozvedel, odišiel za farárom na faru. Farár sa medzičasom skryl na cintoríne, odkiaľ kričal: „V mene Otca i Ducha svätého, zakazujem ti sem pristúpiť“. Odpoveď znela: „Ty v mene Boha, ja v mene diabla“. a potom trafil farára budzogáňom. Bol by ho iste zabil, nebyť farárovej matky, ktoré ho chránila vlastným telom.
Zbojníctvo na Orave prekvitalo až do začiatku 18. storočia, kedy nastal trvalejší pokoj pre obyvateľov Oravy. Tento príbeh je súčasťou zaujímavej minulosti nášho kraja. Treba dodať, že z poznatkov o našich predkov môžeme odhaliť nás samých, čo dobré a čo zlé sme si od nich zobrali.
Zdroj:
Krátky prehľad dejín Oravy, ktorý vyšiel v Pamätnici pri príležitosti 60-ročného jubilea rím. -kat. kostola v Dolnom Kubíne roku 1948 (vydaná aj ako separát, Ružomberok 1948)
Najkrajšie oravské povesti - Anton Habovštiak
