Už v prvom ročníku som sa zoznámil s mojim najlepším kamarátom Rasťom. Stretli sme sa náhodou pred papiernictvom na sídlisku Medvedzie. Ako neskúsení prváci sme si radili, aké obaly, ceruzky, písacie a kresliace potreby si kúpime. Rasťa po mesiaci preradili k nám do céčky, do výberovej triedy zameranej na informatiku.
V prváku sme mali ešte technické kreslenie, kreslili sme výkresy a pauzovali ich na pauzák. Stávalo sa, že keď sme už mali všetko hotové, vylial sa na pauzák tuš a museli sme začať odznova. Viac ma zaujímali počítače, ako kreslenie. Počítačové predmety patrili medzi moje najobľúbenejšie.
V druháku sme už bývali s Rasťom spoločne na izbe a začali sa tie divokejšie časy. Chceli sme ochutnať zakázané ovocie. Mali sme oveľa viac slobody ako doma a mohli sme robiť čo sme uznali za vhodné.
Vyskúšali sme variť víno na izbe. Vyliali sme fľašku, pridali klinčeky a cukor. Naša vychovávateľka zacítila jeho vôňu na chodbe. Dobehla k našim dverám, búchala na ne a kričala. - Rýchlo otvorte. Otvorili sme a vyliala ho do umývadla.
Začali sme chodiť na rockovo - metalové koncerty. Aj prvé skúsenosti s dievčatami sme na nich získali. Na jednom takom koncerte som stratil panenstvo. Neznáme dievča ma chytilo za ruku a už ma nepustilo. Vytiahlo ma von zo sály a stalo sa to.
V treťom ročníku sa z nás stali ostrieľaní študáci. Mali sme povesť zaujímavých týpkov. Dievčatá sa usmievali, dvorili nám, keď sme išli po chodbe a niektorí štvrtáci, ktorí nás obdivovali sa zdravili - Dobrý deň pani tretiaci.
Študentských bláznovstiev pribúdalo. Prepichovali sme si uši a nosili v nich náušnice. Rebelovali sme takto proti škole a jej pravidlám. Vychovávateľky ich nám zase z uši vyberali. Opíjali sme svojich neskúsených spolužiakov tak, že domov nedokázali zájsť po vlastných.
Najväčší záťah sme zažili v hoteli Magura pri oslavách narodenín spolužiaka Greňa. Bol silnejšej postavy a nosil fajnovú koženú vybíjanú vestu. Zrúbal sa tak, že sa mu náhle na námestí podlomili nohy a spadol na zem. Niesli sme ho naspäť štyria kamaráti na hotel. Staršie babky na ulici sa nás pýtali, či sme záchranári a čo sa mu stalo.
Chvíľu vedľa nás na izbe býval aj Joto. Bol to veľmi slušný chalan, dobre sa učil. No v treťom ročníku sa mu niečo stalo. Hovorilo sa, že prekonal zápal mozgových blán. Bral lieky, ktoré spôsobili, že bol stále ospalý. Zmenila sa jeho osobnosť. Kradol dievčatám listy zo schránok, čítal si ich a stváral rôzne iné somariny.
Často nechodil kvôli tomu do školy. Požičiaval si odo mňa zošity, aby si dopísal poznámky. Raz môj zošit zabudol v lavici aj s prázdnymi obálkami listov. Medzi tým ho kvôli ďalším problémom vyhodili zo školy. No moja písanka sa dostala do rúk dotyčným študentkám. Dievčatá si ma obkolesili na chodbe, ťažko sa mi vysvetľovalo ako sa ich prázdne obálky dostali práve do môjho zošita.
Koniec mojich internátnych časov nastal na bažantskom večierku. Spolužiak z Nitry doniesol demižón vína. Zašli sme najprv do študentmi obľúbenej krčmy U Kohúta. Demižón sme dali pod stôl a malinovku sme riedili dobrým nitrianskym vínom.
Takto podgurážení sme prišli na intrák. Išli sme na večeru, potom sme sa chceli pozrieť na bažantský večierku. Pri večeri vyplo elektrinu a museli sme sa vrátiť na internát. Cestou na chodbe sme poriadne hulákali a v tej trme-vrme som niekoho kamarátsky objal.
Tmu prerazilo silné svetlo baterky a zo siluety, ktorú som objímal sa vykľul sám pán riaditeľ školy. Zobral ma na vrátnicu a opýtal sa ma ako sa volám. Predstavil som sa priezviskom spolužiaka. - Béčka. Nič rozumnejšie ma vtedy nenapadlo.
Mal som smolu, na vrátnici bola aj profesorka, ktorá ma učila a ta sa ozvala. - To nie je Béčka, veď to je Slovík. Riaditeľ si moje priezvisko zapísal do notesa a o týždeň mame prišiel list s pozvánkou do školy. Zavolali ma na koberec. Riaditeľ, triedna a mama mi poriadne prečistili črevá. Sľúbil som, že sa niečo také už nezopakuje a z internátu som musel odísť.
Internátne časy sa skončili a ja som z nich postupne vytriezvel, ale študentské kamarátstvo s Rasťom mi vydržalo. Aj po rokoch sa stretávame a radi spomíname na spoločné prežite chvíle, ktorými sme v podstate preplávali bez nejakých väčších odrenín a škrabancov.
