Sedeli sme v poloprázdnej krčme, obsluhovala nás mladá blondínka a pritom sme spomínali na študentské časy. Na starý „pinceľ" na ktorom sme chodili počas prázdnin na brigádu do lesa a na všetky vylomeniny ktoré sme spolu postvárali. Spomienky nám ešte viac ožili, keď do krčmy vošiel Pekov bývalý spolužiak Iňo.
No nesklamal ma ani Miro, aj ten si tu prišiel večer posedieť. Ihneď sa mi v hlave vybavili všetky tie knihy, ktoré sme spolu prečítali na základnej škole. Predbiehali sme sa kto ich viac prečíta a "hltali" sme ich snáď na stovky. Pri vedľajšom stole zareagovali na náš rozhovor Rasťo s Vladom.
S Rasťom som chodili po strednej škole na diskotéky. Bol to fešák a žiadna mu vtedy neodolala. Dnes už tak dievčatá naňho nebrali, život ho zmenil a pribudla aj nejaká ta goral-pubovská vráska. Chalani si k nám prisadli. Vlado neodolal môjmu červenému vínu, vypil mi ho na jeden dúšok. A potom sa z neho stal básnik.
V rýmoch napodobňoval slovensko-českých hercov a spevákov. Postavil sa podopierajúc o stôl. A keď to malo tie správne gule, išiel zo stoja zas do podrepu. Snažil som sa mu kontrovať slovami básnika Jana Nerudu "Z písní kosmických." On so mnou preto uzavrel stávku, kto z nás dvoch bude lepší poeta.
Ale skutočná legenda v tejto krčmy je „Basko". Možno jeho prezývka má niečo so španielskym futbalom, to naozaj presne neviem. No je to skutočný originál a maskot. Kto by ho v nej nepoznal, musel by si zaspievať s Robom Miklom: „Potrhaný na kus v dave. Hľadám lúštim čo je pravé. Čo má vlastnú tvár a gule. Ostatné sa blíži k nule".
Aj Peková manželka už bola zvedavá, kto je to ten Basko. A tak ho mohla konečne vidieť na živo. Keď ma Basko slinu a guráž, tak z neho idú ľahko slova. V ten večer, ale nemal celkom svoj deň. Sedel pri stole o niečo tichšie ako zvyčajne. Inak by v rýmoch už dávno tromfol Vlada.
V Baskovom podaní sú rýmy vlastne také tresky, blesky rútiace sa naprieč celou krčmou. A tak som v duši nezapochyboval, že keby mal Basko tú správnu slinu, tak by Vlada rečami strčil do šnúrky od svojich červených trenírok. Merať si sily v rétorike v spoločnosti takého bujarého rozprávača akým býva frajer Basko, bolo z Vladovej strany naozaj neprezieravé a pochábe.
