Takto občas vyzerá začiatok niečoho krásneho. Napríklad veľkej cesty. Tesne pred nalodením sme na parkovisku pred Istropolisom hľadali náš autobus, a bolo tam kopec rôzne oblečených ľudí. Zopár s kuframi na kolieskach a vo vietnamkách, zopár vo vibramách s ruksakom. Pristúpi ku mne pani vo vietnamkách so zoznamom a otázkou: ,,Idete do Bulharska?“ ,,NIE, PREBOHA!!!“ S hrôzou v očiach som zutekala kade ľahšie, po svojom. My dobrodruhovia sa skrátka nezaprieme, hi.
Po prekonaní všetkých nástrah, čo sa týka takmer dovolenky v Bulharsku a nočnej plavby cez kanál LA MANCHE Vás konečne srdečne vítam na ostrovnej pôde. Konkrétne v mestečku SHREWSBURY. Zastihla nás tu povinná šoférska osemhodinovka, v dôsledku čoho sme mali dosť času na objavovanie jeho tajných zákutí. Mesto leží na hranici medzi Walesom a Anglickom preto aj v minulosti hralo nezanedbaniahodnú rolu. V užšom slova zmysle mastili sa tu ako diví. Čisto náhodou sa teda mosty nad riekou Severn volajú English a Welsh bridge. SHREWSBURY je bohaté nielen na kvetinovú výzdobu, ale aj na zvučné mená a múdre hlavy. Narodil sa tu jeden z najmúdrejších, muž, ktorý zmenil pohľad na človeka. Sám veľký Charles Darwin v hlavnej role. Na fotke je Welsh bridge, po ktorom si malý Charles vykračoval každé ráno do školy, hľadel na brehy rieky Severn ,na biele labute a premýšľal. Žeby o vývoji druhov?J
Dnes vo Walese veje britská vlajka. Nebolo tomu však vždy tak. Pôvodní obyvatelia boli Iberovia, ktorí sa tu dostali cez zamrznutý La Manche pre 2500 rokmi zo Španielska. 2.-4.str. p.n.l. doplávali Kelti, vytlačili tamojšie obyvateľstvo a začala sa slávna éra waleských princov. Malo to však háčik. Nededil najstarší syn. Dediť mohol ktokoľvek. Vo Walese sa nonstop niečo dialo. Vojny, v ktorých brat nepoznal brata, pustošili krajinu. Zem bola roztrieštená, jednotlivé keltské kmene sa nedokázali zjednotiť A tak na povestné tri prúty Svätopluka a ich silu v jednote doplatil aj Wales. 1283 anglický kráľ Eduart I. dobyl Wales.
Návrat do divočiny. Wales a jeho pravá tvár. Pán Boh na tento kúsok zeme už dávno zabudol, prenechal ho prírodným bohom, ktorí tu boli odjakživa. Ostala len zvlnená krajina, kopce, lúky, pasienky a nekonečné stáda ovečiek pasúce sa všade navôkol. Neviem, či niekomu patrili, či niekde mali domov, skrátka tu boli, všade, sú aj budú. A to všetko pod oblačnou ovečkovou oblohou...
Malebná cesta na najvyšší vrch Walesu a Anglicka Snowdon v národnom parku Snowdonia. Tento 1085 m vysoký ,,velikán“ mi dal na moje veľké počudovanie dosť zabrať. A keďže má celú túru sprevádzali takéto krásne výhľady, pohľady, odhľady...a každú ovečku som fotila odpredu aj odzadu, pôvodne plánované 3 hodiny sa prehupli na celý deň. Tí lenivejší sa mohli vyviesť na čmudiacej parnej lokomotíve „len“ za 22 libier. My dobrodruhovia sa však spoliehame na vlastné, šetríme nielen peniaze ale ja životné prostredie.J
To som ja. Vysmiata, šťastná a hrdá na úplnom vrchole hory Snowdon. Vyššie to už nešlo. Z hora sme mali nádherný výhľad. Nevideli sme si ďalej od nosa. Ale človek sa cítil ako vo waleskom nebi.
Wales spieva. Je to krásne. Svojou nesmiernou šikovnosťou som si všetky songy z MP3 vymazala už v Bratislave, preto som mala dosť času opájať sa tónmi zasnenej krajiny. O čom spieva Wales?
Zo zeme až k nebu, z neba na zem vietor nesie pieseň o slobode, o uplakanej oblohe, o waleských princoch, o starých Keltoch, o lúkach a pasienkoch, o mýtických bohoch, veľkých bojoch a neľútostných Angličanoch, statočných srdciach, o kamenných plotoch a zelenej nádeji...
...ovečky tam strážia sny.
Niečo pre milovníkov strašidelných príbehov. Toto je jeden zo starých kamenných kostolíkov, akých je vo Walese niekoľko. Tento je výnimočný. Volajú ho Salem a vraj tu straší. Vstup len na vlastné riziko! My dobrodruhovia však podobné predpisy nerešpektujeme J.
Wales má smutnú dušu, aká sa nedá vyliečiť.
Caernarfon a hrad Eduarda I. Na tomto mieste vznikla tradícia ,,princa waleského“. Aby si kráľ Eduard ľahšie podmanil Walesanov sľúbil im, že budú mať vlastného princa, ktorý dokonca bude ovládať waleštinu! Prvým takýmto princom bol Eduardov syn Eduart II. A ďalším až terajší anglický princ Charles. Aj tradície majú svoje medzery. Na brehu rieky Seiont, ústiacej do mora stál celý zástup anglických kamenných hradov. Eduard I. tak vytvoril nepremožiteľnú bariéru s názvom železná päsť. Keď nepriatelia obliehali hrad zvonku, vysmiati angličania ho zásobovali z druhej strany po vode. Waleské vlajky a hrdý červený drak...
Waleskí strážcovia zákona.
Milí priatelia, tak toto miesto je svetové! Železničná stanica a mesto s najdlhším názvom na svete. To nie je vtip. Mesto Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch je oficiálne zaznamenané ako najdlhšie. Či ho ovládali waleskí princovia, je otázne. Názov je v tej ich podarenej krkolomnej waleštine a znamená čosi také ako Kostol svätej Márie v svätom háji pri bielom lieskovci...atď. Dokonale vystihuje jeho polohu.J Každopádne musí byť veľmi zábavné písať pohľadnicu obyvateľovi tohto kontroverzného mestečka.
Posledný pohľad na zaspávajúci Wales...pokračujeme po reklame. Stretneme sa v Írsku priatelia!
