...som mladé dievča v starom meste...hľadajúce tie správne slová...Glitter GraphicsZhasnite svetlá vchádza poéziaDrevené nohy odložte si niekama vyznajte jej láskuvyznajte lásku tráve mestám riekamMilujte svojich mužov svoje ženyvnímajte dlho do nocia potom píšte básne krehkí očarení J.U. Zoznam autorových rubrík: Paralelné svety, Na ceste, Nedeľná chvíľka poézie, Súkromné, Nezaradené
Je ráno odtiahnutých závesov. Slnko mi svieti do očí. Je veľké a červené ako rozkrojený melón. Prebúdzam sa vo svojej izbe. Steny sú žlté a moja myseľ čistá. Nemyslím na nič. Nemám nazvyš zbytočných rečí. Záporné slová viac nie sú negatívne v toto pozitívne ráno, plné kladných skutočností. Opäť. Ako už po toľký krát. Ale teraz to nebudem riešiť....večný svit nepoškvrnenej mysle. Začína sa to odznova.
Dnes je sv. Mikuláša. Kráčam. Odnikiaľ, nikam, za nikým. Som stále bližšie. Som stále nekonečne ďaleko. Kráčam hodiny a možno už celé roky. Klop klop. Krok za krokom, minúta za minútou, veta za vetou, večnosť za večnosťou. Čas beží tak pomaly. Nevládzem za ním. Som na konci s dychom. Paradoxne krátkym. Kapacita pľúc ma bez milosti zrádza. To sa dalo čakať. Trpím ich len na 50 % úväzok.
,,Zobuď sa už prosím ťa. Tak to na svete predsa nechodí. Ty si musela ujsť z nejakého obrazu.“ Takto vyzerá prejav čistej sesterskej lásky. Typická moja sestra. Namiesto toho, aby mi poriadne vynadala, že som trápna, nemoderná, ona vysloví niečo také. Niečo také, čím presne vystihne podstatu môjho života. Raz sa jej niekto opýtal: ,, Aká je tvoja sestra?“ Odpovedala: ,, Je skvelá, len nepatrí do tohto storočia. Ona je taká barokovo- romantická." Je to šialené, ale ja sa naozaj tak cítim. Som cudzinka vo vlastnom svete.
Nórsko je krajina plná prekvapení a dobrodružstva. Okrem nádhernej prírody a skvostných miest ponúka ešte jednu neobvyklú lahôdku. Extrémne, adrenalínové, ak sa to dá tak nazvať športy. Takže ak patríte k nadšencom, ktorých šialené výčiny pripomínajú skôr pokus o samovraždu ako šport, Nórsko je pre vás raj na zemi. Či už zatúžite obdivovať nebotyčné vrchy z vtáčej perspektívy na krídlach rogala, alebo si chcete potykať s nórskymi rybami pod gumeným člnom, nič vám nestojí v ceste. Tu je totiž možné všetko. Ak už máte naozaj chuť skoncovať zo životom, skúste skoky z fjordov. Momentálne najväčší adrenalínovy hit. Pár týpkov sa ako bez rozumu rozbehne s pádakom na chrbte z útesu a voľní ako vtáci sa vznesú nad nekonečné hlbiny morských zátok. Skok je však veľmi riskantný. Len taká maličkosť, nemusíte to prežiť, takže povinné je mať pred tým na konte 100 zoskokov z liedadla. Ak to teda chcete stihnúť ešte v tomto živote, už aby ste začali trénovať. Uznajte sami, byť v Nórsku a nič z tohto nevyskúšať, ako keby ste tu ani neboli. Ale ste sa zľakli čo? Nebojte sa, z lietadla neskáčem a život milujem. Milujem ešte niečo. Vodu a všetky činnosti v nej vykonávané. Pôvodne som mala byť asi kapo
Ak vás návšteva Fínska a Švédska prostredníctvom mojich fotiek chytila za srdce, mám pre vás dobrú správu. Zatiaľ ste ochutnali len škandinávske predjedlo. To pravé severské dobrodružstvo začína práve teraz. Pustite všetko z hlavy a nechajte sa uniesť krajinou plnou kontrastov a extrémov. Extrémnej prírody, extrémnych výšok, extrémnych chladov, extrémnej histórie, extrémnych športov. Krajinou extrémne krásnou. Krajinou s veľkým E. Cieľ cesty: Nórsko. Druhá séria fotiek z mojej veľkej cesty na sever.
Moja rodina patrí k zvláštnemu živočíšnemu druhu svetlokožcov chladnomilných. Medzi základné znaky tohto druhu patrí pokožka neschopná zhnednúť do čokoládových rozmerov a veľmi zvláštny vkus pri výbere dovoleniek. Kým ostatní ľudia, podľa názoru môjho otca tí normálni, sa v lete vyvaľujú na pláži a užívajú si more a slniečko, my sa dobrovoľne vydávame na pospas krutým škandinávskym zimám. V nohách mám snáď tisíc míľ, presnejšie 7500…, po krajinách ohňom a vetrom šľahaných, odkiaľ Vikingovia v dávnych dobách nájazdami terorizovali celú Európu. Príroda, ľudia aj mestá, to všetko má v týchto končinách svoje špecifické čaro ako nikde inde. Škandinávia, to je iný svet ako ten náš, riadiaci sa svojimi pravidlami, ktoré diktujú najmä nehostinné prírodné podmienky. To formuje aj charakter obyvateľov, samotárov sťahujúcich sa čo najďalej od svojich susedov. Prostredníctvom mojich laických záberov vám chcem predstaviť tento zázračný kúsok našej planéty, plný histórie, krásnej scenérie ale aj nadprirodzených bytostí. Tu je prvá séria fotiek z mojej veľkej cesty na sever.
Včera, cestou z mesta, som si vypočula jednu neobvyklú priam filozofickú debatu chápavého rodiča s uvažujúcim dieťaťom. Ja viem, že cudzie rozhovory by sa nemali potajme špehovať. Nie je to slušné, tak nás to učili odmala. Boli by ste prekvapení, aké všakovaké veci sa môžete dozvedieť, keď občas prekročíte hranice slušnosti a potichúčky, s výrazom agenta 007, sa zakrádate mestskými uličkami. Samozrejme, s ušami na stopkách.
Tak a je koniec. Ďalší školský rok sa dnešným dňom stal minulosťou. Doznelo posledné zvonenie a okná nášho gympla nostalgicky zamávali davu štebotajúcich študentov. Vstupná brána sa s buchotom zaplesla a začali sa prázdniny. Je to asi prirodzená potreba ľudí, porovnávať, hodnotiť a sumarizovať časy zašlé, minulé. Sama si plne uvedomujem, že to nemá žiadny zmysel. Nemám tú moc, niečo zmeniť, napraviť alebo urobiť inak. Proste všetko je tak ako má asi byť. Teda aspoň v to tajne verím. A ak by aj nie, škoda roniť slzy nad rozliatym mliekom. Budhisti tvrdia, že jediné miesto, kde človek môže byť skutočne šťastný je súčasnosť. ,,Vykašlite sa na všetky trápenia a zajtra bude slnko jasnejšie. Je najvyšší čas, lebo tento okamih je ten najšťastnejší vo vašom živote.“ Takéto odporúčania dostávam na každej hodine jógy. Hoci sú optimistické, ja dnes chcem predsa porovnávať, hodnotiť a sumarizovať miniepochu mojich súkromných dejín. Školský rok 2004/2005.
